hujerovci

Jubileum

2012-02-07T15:07:00.003+01:00

Veľká vec sa udiala. Naša milovaná HIS-ka (rozumej Hujerovská informačná služba) oslávila mimoriadne okrúhle jubileum. A tak sme Evičke minulú stredu všetci gratulovali. Telefonicky, skypovo a podaktorí dokonca aj osobne. No a chýbať nesmie ani oficiálna gratulácia webová. Milá Evička, nech si teda stále taká krásna a múdra, pamäť nech ti slúži aspoň tak, ako doteraz a zdravíčko radšej o niečo viac. Aby si nám ešte veľa príbehov z rodinnej studnice porozprávala. Lebo o mnohých príchodoch na svet máme zatiaľ iba veľmi strohé informácie...

Gratulovali sme samozrejme aj Boženke, aj keď teda v jej prípade o nič jubilejné nešlo. No a gratulovať (už zajtra) budeme Miruške. Všetci však časujte formu na piatok, resp. sobotu, kedy vypukne oslava roka. Prvého. Lucinka vás všetkých srdečne pozýva, už niekoľko dní usilovne premýšľa, aké menu pripraví a aké spoločenské hry si s vami zahrá. Samozrejme sa nevie dočkať hodnotných vecných darov, ktoré pre ňu máte pripravené. Pevne verím, že ju nesklamete...

Vianoce

2011-12-19T12:17:00.002+01:00

Ešte päť krát sa vyspíme a príde ježiško. Podľa Boženkiných informácií sa všetci stretneme v sobotu o 13.00 na Martinskom cintoríne (dúfam, že Pištík má pripravené trubičky) a potom sa v počte 21+2 presunieme k Evičke a Riškovi na Trnávku. Dúfam, že sa už na nás veľmi tešia. Podávanie štedrovečernej večere je naplánované na sedemnástu hodinu tak, aby si Lucinka ešte pred kúpaním stihla rozbaliť darčeky. Jedálniček bude tradičný (na katarínskej žúrke bol odsúhlasený asi za dve minúty) a tradičné budú aj koláče. Akurát sa trošku obávam, či pri takej skorej večeri vydržíme čakať na údené do polnoci. Ale možno Kaťulka posunie hodinky...

Katarínske hody

2011-10-27T22:56:00.002+02:00

Poznáte to. Keď bude Katarína na ľade, Vianoce budú na blate. A naopak. No a u Hujerov bude Katarína na dobrej nálade. Dovolím si poznamenať, že konečne. Predpokladám, že na Alstrovej (Kaťulka, Alstrovej, nie Astrovej) nás navyše čaká už tradične dobré jedlo, pitie. A to všetko v sobotu, 26. novembra. Okrem Katarín (v počte 3 ks) oslávi meniny aj Maťko a pripravte si vecné dary aj pre narodeninových oslávencov Babulku, Maťka, Štefanovu Katku a Jurulíka. No a ešte si pripravte perá a poznámkové bloky, budú sa prejednávať tohtoročné Vianoce. Konkrétne miesto pobytu, jedálniček, koláčniček, no a mohli by sme napísať aj list ježiškovi.
Vidíme sa v Rači, milí moji...a ja si dovtedy odskočím na pár dní do tepla, ak sa nenahneváte :-)

2011-09-19T23:08:00.002+02:00

Doma máme lazaret. Jurka pustili z nemocnice a Boženka má ružu. Asi aby Jurkovi nebolo doma samému smutno. Tak som im uvarila perkelt. Môj prvý v živote. Nedosolený. Akurát na halušky som si netrúfla. Ešteže naša Hiska Evička prišla skontorlovať oboch maródov. Čo vám budem hovoriť, zachránila ma. Pri ceste do latifundie mi na tvári pristál list. Asi je to znamenie, že prišla jeseň, počas ktorej nezaškodí zopár spomienok na leto. Preto týmto poverujem Evičku spracovaním článku s pracovným názvom Hujerovci pri mori. A kým si Evička spomenie na všetky zaznamenania hodné udalosti, chcem sa vám všetkým poďakovať za vaše telefonáty, návštevy, slová podpory, objatia, modlitby, odkvitnuté púpavy, sladkosti, štrúdle, noviny...za to, že ste. Hujerovci a vy všetci ostatní, ktorých máme okolo seba.
P.S. Všetci poctiví čítači blogu isto vedia, že Lucinka má prvý zábok. Nadšená babička sa už zrejme nevie dočkať, čo žabacie víly svojej malej neterke pri tejto prinesú. (chápete: zábok - žabičky). Babičku však sklamem. Víly chodia až s vypadnutými zúbkami, prvé narastené nosia šaty maminkám. Takže som zvedavá, v akej novej róbe nás Babul pri najbližšej príležitosti privíta...

Dovolenka roka

2011-09-01T22:28:00.006+02:00

Aktuálna správa z rodinného diania. V obývačke č. 1 u Evike na Trnávke prebieha sústredenie venované Hujer dovolenke 2011. Doslova o niekoľko hodín sa posádky štyroch motorových vozidiel vydajú na cestu do talianskeho Lido di Jesola, aby si spoločne užili posledné lúče teplého slnka. Mapky už všetci dostali, míting pointy sú dohodnuté, pevne verím, že úspešne dorazia do cieľa. Evike aktuálne všetkých vyzvala, aby ju nasledovali do obývačky č. 2 a oboznámili sa s tým, čo pripravila na cestu. Aby vedeli, čo nemusia kupovať. Vierka sa opýtala, či idú autobusom a Pištík zisťuje, na čo budú Evičke v Taliansku koberce. ,,Tie neberieme, ty blbec." Po chvíli premýšľania sa však Evička opravuje: ,,Števo, dal si mi chrobáka do hlavy, asi koberce predsa len vezmem, nech máme pekný apartmán." ,,A Riško bude šoférovať zo strechy," dodáva Božka. Osobne si myslím, že Evička tajne dúfa, že bude súťaž v bodovaní izieb a víťaz dostane zmrzlinovú tortu ako sladkú odmenu. Ďalšia mimoriadne zaujímavá diskusia sa strhla na tému ,,Počet kotúčov toaletného papiera. Bude 16 dosť?" Tí, čo ostávame doma si môžeme tipnúť. Bude? A budú sa tiež oslavovať Riškove narodeniny. Vraj bude žúrka...

Jurulík práve poháňa Božku, aby sme už išli do Karlovky, tak len veľmi rýchlo...Všetkým Vám želám krásnu dovolenku, užívajte si, oddychujte, vychutnávajte slniečko a nezabúdajte všetko poctivo zapisovať. Pre maróda Kaťulku, Miruškinu tetu z Kanady a nás ostatných neposlušníkov. Nepochybujem o tom, že vám bude fantasticky.

P.S. Čiapky a tričká. Kto ich nebude mať, pripravuje ostatným raňajky. Na tom sa nič nemení.

2011-07-06T00:32:00.000+02:00

a kúsok z mesta, ktoré nikdy nespí...

2011-06-26T21:24:00.000+02:00

a ešte sľubované fotografie, zatiaľ z Thajska...

Resty

2011-06-26T17:53:00.005+02:00

Tak som sa konečne zmobilizovala (a to som včera trošku ponocovala) a idem napraviť pár restov. V prvom rade pozdravujem Kaťulku, ktorá sa zotavuje po operácii. Dúfam, že nový kĺb v kolene bude poslúchať a v septembri bude naša dvojička behať po pláži ako srnka. V druhom rade vám ponúkam Vladuškov pohľad na dovolenku v Thajsku. Verím, že v týchto teplých dňoch bude pre vás inšpiratávnym osviežením. No a v treťom rade pripájam aj fotografické spomienky na tento ich výlet a pár fotografických spomienok na môj výlet v New Yorku. Krásne leto :-)

Vladuško chcel uviesť na pravú mieru Vierkine slová o tom, ako jej nebola po chuti vlhkosť, ktorá v Thajsku panovala. Podotkol, že Vierka sa síce sťažovala na dážď a vlhko, ale kto nezažil tropický dážď, tak si nevie predstaviť, ako tam pršalo. Údajne tiekli súvislé šnúrky vody a to celý deň. Pršiplášť pomohol v tom, že nezmokli, ale za polhodinu boli zaparení. Preto plášte odložili a radšej mokli. No a ešte Vladuško podrobnejšie popísal jednu z atrakcii, ktorú absolvovali.,,Jazda na slonoch, to nebola žiadna romantika, ale miestami boj o prežitie. Bauerovci museli svoju jazdu prerušiť, mali ešte tvrdohlavejšieho slona ako my. A ten náš bol poriadna sviňa. Najprv ignoroval, že má na chrbte platiacich zákazníkov a rozhodol sa, že si odskočí na pár palmových listov. Potom, asi aby dohnal čas, si to zobral skratkou pomedzi stromy. A my dvaja s Vierkou sme len sedeli a kukali, ktorá hrubá haluz nás zotrie zo slonieho chrbta. No a potom sme sa konečne dostali na chodníček. Aj keď to nebolo vôbec jednoduché. Vodič slona na dosiahnutie tohto úspechu využil všetky dostupné prostriedky, ako je ťahanie za uši zo zeme, potom šťuchanie nejakou zahnutou palicou z krku, na ktorom občas aj sedel, no a samozrejme aj akustické povely, ktorým slon buď nerozumel, alebo bol nahluchlý ako ja. Ja som niečo počul, ale nerozumel som ničomu. No a keď sme si už vydýchli a začali si myslieť, že je to v poriadku, tak sa náš slon rozhodol, že na chodníku, po ktorom ide on, sa nebude pásť vodný byvol. Jednoducho odlomil haluz, o ktorú bol ten bujak priviazaný. Tomu nebolo viac treba a dal sa v nohy. Náš sprievodca nelenil, zoskočil zo slona a utekal chytať buvola. A nelenil ani náš drobeček, ktorý využil situáciu a hajde do zelenej šťavnatej húštiny. S Vierkou sme začali rozmýšľať, ako čo najlepšie a najrýchlejšie opustiť sloní chrbát. Ale asi sme dlho dumali, lebo náš vodič slona po chvíli zase sedel za volantom. Ida cestou sme si stačili pozrieť nové voliéry ešte bez vtákov a už sme sa ocitli v jazierku. Celkom sa mi to páčilo, ale keď som videl zo slona len chobot ako šnorchel a vystrašené oči jeho pána, tak som si povedal, že ako dobre, že vieme plávať. Nakoniec sme naše plavecké kvality odprezentovať nemuseli, lebo vodičovi sa nejakým zázrakom podarilo slona presvedčiť, že lepšie sa mu bude kúpať bez tých blbcov na chrbte. Len čo sme opustili jeho chrbát, nebol k udržaniu. Vytrhol mladú palmu a hajde do vody. Neskôr sme sa dozvedeli, že sme si vlastne preukázali medvediu službu. Lebo slony na tom ostrove nemajú čo hľadať a ich páni nemajú ani potuchy, ako s nimi zaobchádzať. Čo môžeme všetci zúčastnení iba potvrdiť.

Veľká noc

2011-04-25T22:40:00.001+02:00

Slečna Marunová je oficiálne Hujerova. Na Veľkonočnú nedeľu sme ju prijali do našej skromnej rodinky. Jurulík dokonca zahlásil, že ju prijíma do radikálneho krídla, ale Evička tieto jeho snahy v zárodku zatrhla. Lucinka sa ku svojej dôležitej úlohe postavila mimoriadne zodpovedne, správala sa ukážkovo, spinkala, prdkala a občas nežne zamrnkala, aby sme náhodou nezabudli, kvôli komu sme do Rače prišli. No a prežila už aj kočíkovanie žabičiek dvojičiek. Tie držali rúčku kočíka súčasne, aby náhodou jedna z nich nekočíkovala ani o sekundu dlhšie. Posledné správy hovoria, že Lucinka bola z rodiny tak nadšená, že po našej návšteve spala viac ako sedem hodín. Nuž, Hujerovci sú Hujerovci. Aj keď svoj podiel na tomto úspechu majú tiež Košičania a krstná s krstným. Pre Miruškinu tetu z Kanady ešte doplním, že sme sa videli aj v sobotu, u Evičky sme oslávili marcových a aprílových oslávencov, tradične sme sa dobre najedli (samozrejme to aj v nedeľu) a dobre veľa nasmiali (samozrejme to aj v nedeľu), no a dnes (teda v pondelok) išla väčšia časť rodiny pozrieť babičku. Potom, ako chlapcom došibalo. Neviem ako vy dámy, ale pre mňa je menšou záhadou, čo ich na tejto aktivite v ich pokročilom veku ešte stále baví. To len tak na okraj. V každom prípade, vidíme sa na pláži...

P.S. Pár obrázkov pre radosť :-)

Dovolenka, časť posledná

2011-04-02T22:49:00.002+02:00

Do Bangkoku sme prileteli živí a zdraví a začali sme zháňať naše kufre a tašky. Doplatil na to môj nechtík, vyvrátil sa a odišiel. No a potom prišlo na rad zháňanie taxíku. Organizátorka Ráchel i prekladateľka Eva sa pustili do práce a boli úspešné. Do taxíka sme sa nalodili všetci piati aj s našimi taškami a kuframi. Taxikár bol veľmi príjemný a odviezol nás do hotela First House, priamo v strede mesta. V Bangkoku nás čakali výlety a nakupovanie. Čo vám budem hovoriť, to mesto je hotový blázninec. Dobre sa tam nakupuje aj stravuje. No a konečne sme sa dočkali aj krásneho počasia, ktoré vydržalo až do nášho odletu. Navštívili sme najvyššiu budovu v krajine, Baiyoke sky hotel Tower. Meria takmer 330 metrov (ak započítate aj jeho anténu) a môžete si vyšlapať 2060 schodov. No my sme sa rozhodli pre výťah. Na úplnom vrchu sme sa stretli s delegáciou Rusov, sú všade. Čo je ale dôležitejšie, videli sme celé mesto z výšky a to bolo hotová fantázia. Ďalší deň sme si nechali na návštevu Bangkok Grand Palace, ale na to, aby ste si tento komplex budov, ktorý slúžil ako rezidencia thajských kráľov poriadne vychutnali, by sme potrebovali aspoň tri dni. Takže za jeden deň sme nevideli všetko, ostali nám dokonca neodtrhnuté vstupenky. Ponáhľali sme sa pozrieť aj na ležiaceho Budhu. Tam si pán Vladimír zakúpil odpustky v podobe drobných mincí, ktoré ukladal po celej dĺžke ležiaceho Budhu. Za rodinu, priateľov a známych, aby im všetkým bolo odpustené. Všetci sme už na neho čakali a keď vyšiel von, tak zahlásil, že teraz môžete byť zase všetci zlí. Pritom naša skromná priateľská skupina bola na neho po celý čas veľmi dobrá a milá, tak neviem, koho vlastne mal na mysli. No a opäť platí, že som si pripadala ako v rozprávke, pri pohľade na ich stavby a postavy z ich mytológie. V sobotu sme navštívili Chatuchak, čo je víkendový trh s rozlohou asi 18 hektárov. Fajčenie tu je zakázané a na počudovanie je tam čisto. A kúpite tam všetko. Úplne všetko. Po Bangkoku sme na presun využívali taxíky. Čo znamená, že sme museli nájsť taxík, ktorý bol ochotný odviezť piatich ľudí rozprávajúcich úplne cudzím jazykom, spomedzi ktorých jednej osobe bolo všetko smiešne a stále sa chechtala, lebo jednotliví členovia našej skromnej priateľskej skupiny stále rozprávali nejaké vtipné historky. A tiež preto, že som vždy musela niekomu sedieť na kolenách. Ale mali sme šťastie, vždy sme niekoho ochotného našli. Akurát taxikári, čo nás viezli si určite myslia, že Európania sú nielen veselí, ale aj strelení. Jeden taxikár nás dokonca vyhodil o 2 ulice skôr. A doteraz nevieme, či ho viac rozčúlil môj smiech alebo tvrdenie našej organizátorky Ráchel, že pozná kratšiu cestu k hotelu. Naše posledné popoludnie sa začalo balením a vážením kufrov. Staré handry, topánky, prospekty z ostrova, to všetko sme vyhodili, lebo kufre mohli maximálne 20 kíl. Organizátorka Ráchel zvládla i poslednú úlohu perfektne a na palubu lietadla sme sa dostali všetci aj s batožinou. Zabudla som totiž spomenúť, že pri odlete z ostrova Samui naša príručná batožina nezodpovedala cestovným smerniciam, a tak Špiónovci prišli o mini konzervu tuniaka, organizátorka Ráchel o plechovku piva, pán Vladimír o nožík a zavárané uhorky, no a moja maličkosť o 15 mililitrov nefunkčného spreju proti komárom. Colníčky boli veľmi dôležité a prísne, takže našim chlapom ani šarm nepomohol. V Bangkoku sme preto príručnú batožinu radšej naplnili oblečením. V lietadle bol každý zahĺbený do spomienok, akurát pán Vladimír prespal celý let, s výnimkou občerstvovacích prestávok, tie si nenechal ujsť, veď si za ne zaplatil. Vo Viedni nás po 11 hodinovom lete čakal Jurulík, zima a mráz. V Karlovej Vsi nás Boženka privítala teplým jedlom a Miška nadšeným štekaním. Naše dieťa sa veľmi tešilo, konečne mala svojich dôchodcov doma, svorka bola kompletná. Poobede si pridali ostatní členovia rodiny, pri jedle a pití bolo veselo a ako vždy hlučno. No a potom sme sa vydali cez Unhošť do Frankfurtu. A tam nás čakala ešte väčšia zima a ešte väčší nečas. Priatelia, ďakujeme za krásne strávené dni...

Dovolenka, časť tretia

2011-03-20T23:57:00.002+01:00

A teraz k zážitkom našej skromnej priateľskej skupiny. Prvý týždeň sme navštevovali ,,žrací trh.“ Chceli sme ochutnaťpre nás neznáme jedlá. Akurát Vladuška chytilo hneď v úvode riedke behanie, takže si dával veľký pozor, čo si pri ktorom stánku kúpi. Vedúci zájazdu Wili si pochutnával na grilovanom zemiaku a grilovanom kuriatku, ženy boli o niečo odvážnejšie, ale aj ony jedli grilované kuriatko najčastejšie. Nezanedbávali sme ani prevenciu a tak sme každý večer pri kockových turnajoch destilovali (vodku, gin a sambuku). Niektorí menej zdatní jedinci odpadli už o desiatej večer. V rannom vstávaní mal Vladuško silnú konkurenciu, organizátorka Ráchel si už od skorého rána (6.30) lámala hlavu nad sudoku a spolu s prekladateľkou Evou nás všetci traja svojím rozprávaním spolu s vtáčím štebotaním budili do nového dňa. Ten sa začínal okolo ôsmej, kedy svitalo. No a potom sme sa kochali krajinou a prekrásnou prírodou. Navštívili sme národný park Angthong, ktorý pozostáva zo 42 ostrovov, videli sme nádherné skaly, ale aj hnus na pobreží, ktorý si ľudia zabudli odniesť. Ďalší výlet bol na prekrásnu pláž Hadrin. S jednou jedinou chybičkou. Nebol na nej ani jeden strom a teda ani tieň, ktorý niektorí členovia našej skromnej priateľskej skupiny potrebovali. Pláž bola krásne čistá, more nádherné a dokonca sa tam starali aj o okolie, čo v Thajsku nie je celkom samozrejmé. Videli sme aj najkrajšiu pláž na celom ostrove. Malibu sa nachádza na jeho severe a spolu s nami sa loďou plavilo ďalších 14 Slovákov väčšinou z Bratislavy a okolia. Absolvovali sme aj jazdu na slonovi, tento výlet sme spojili s návštevou niekoľkých prekrásnych chrámov. Mali sme šťastie na pekný slnečný deň a dokonca sme dostali dobrý thajský obed. Polievočku, kuracie mäsko, kokosové mlieko, všelijaké bylinky, nechýbala ryža a rôzne ďalšie mäská ugrilované na korení, ktoré my ani nepoznáme. Ich chrámy, to je ako rozprávka, tá krása sa ani popísať nedá, aspoň raz za život ich treba vidieť. No a po náročnom dni sme navštívili miestne Tesco, trošku nakúpili a potom som ja osobne soptila a hromžila, lebo zase začalo pršať. Tak sme si zahrali partičku kociek. No a potom prišiel čas odchodu. Rozlúčili sme sa s krásnou prírodou a milými ľuďmi, nalodili sa na starý známy Katamaran a za búrky zamierili na ostrov Samui. Čo vám budem hovoriť. Stále silno pršalo. A tak naša skvelá organizátorka Ráchel zariadila, že náš let s piatimi ľuďmi na palube odletel o 5 hodín sôr. Asi sa nás chceli čo najrýchlejšie zbaviť, v každom prípade, my sme boli veľmi spokojní. No a po druhýkrát sme pristáli v Bangkoku.

Dovolenka, časť druhá

2011-03-13T23:05:00.004+01:00

V Bangkoku nás vítalo príjemných 37 °C. Na letiskových záchodoch sme sa prezliekli do letného oblečenia a utekali do správneho Gate cez celé velikánske letisko. A už v malom lietadielku ATR72 sme nabrali smer KOH SAMUI. Na ostrove bolo krásne slnečné počasie a aj napriek únave vládla v našej skromnej priateľskej skupine dobrá nálada. Iba organizátorky Ráchel sa rozčuľovala, že ceny taxíkov a lodných lístkov za rok o niekoľko bathov zdraželi. Ale plávať s kuframi na miesto určenia sa nám nechcelo a tak sme nasadli najprv na taxík a potom na loď Lomprayah – Katamaran. A zažili lejak, aký sme dovtedy nezažili, aj more sa na nás asi rozhnevalo, vlny presahovali cez celú loď. Poviem vám, niektorí cestujúci boli radi, že majú so sebou igelitové sáčiky. Táto strastiplná plavba na ostrov KOH PHANGAN trvala hodinu a končila v prístave hlavného mesta Thongsala. Lejak trval o niečo dlhšie, presne tri dni, nastalo vlhko a navštívili nás moskity, čo strašne štípu a ostávajú po nich hrče. Na miesto určenia sme sa dostali aj napriek vytrvalému dažďu. Ubytovanie v bungalovoch bolo veľmi pekné, iba 5 minút od pláže. Akurát sme si pri ceste k moru museli dávať pozor a chodiť po vychodených cestičkách, aby sme sa nestali obeťami kokosových paliem, ktoré zhadzovali svoje ťažké plody. Organizátorka Ráchel nás zoznámila aj s neďalekými obchodmi, obrovským trhom, internetom a ľuďmi, ktorí už niekoľko rokov chodia na rovnaké miesto. Sú to väčšinou matky, ktorých synovia sa rozhodli žiť na tomto ostrove. Tí tu majú svoje zázemie a podľa vlastných slov im ku šťastiu nič nechýba. Tak ako domorodcom, ktorí sú spokojní a usmievaví, nič ich nerozhádže, a tak si myslím, že infarkt im rozhodne nehrozí. Mne hrozil infarkt z vlhka, ktoré na ostrove po daždi zavládlo. Oblečenie, uteráky, topánky, to všetko bolo vlhké. Svojím nárekom a ponosovaním som už všetkým liezla na nervy, ale aj naďalej sa ku mne správali slušne. To Vladuško si pobyt užíval. Určite si pamätáte, že do Thajska letel veľmi chorý, takmer nechodil. A tak začal hneď na druhý deň navštevovať thajské masáže a netrvalo dlho a výsledok sa dostavil. Na koniec pobytu bol z neho hotový junák, ako keby o 20 rokov omladol. Svojou angličtinou obveseloval thajské masérky a ich pomocníčky. Koniec koncov, časť historiek vám už stihol porozprávať...

Dovolenka, časť prvá

2011-03-09T23:09:00.003+01:00

A je to tu. Prichádza prvá časť série článkov o tom, ako Vladuško a Vierka dovolenkovali v Thajsku. Príjemné čítanie...

Tak ako každý rok, tak sme sa aj v roku 2010 zišli na návšteve u Špiónovcov. Naša priateľka Ráchel využila túto spoločenskú udalosť na to, aby nám ukázala viac ako 300 (slovom tristo) kusov fotografií z dovolenky v nám dovtedy neznámej krajine. Ráchel nám všetkým ozrejmila, že ide o Thajsko, slovo dalo slovo a začalo sa s plánovaním pobytu našej skromnej priateľskej skupiny v tejto destinácii. Všetci zúčastnení prejavili veľké nadšenie. Priateľka Ráchel sa ujala celej organizácie, zabookovala letenky aj ubytovanie a treba povedať, že všetko skvele zabezpečila. A keď už bolo jasné, že v januári 2011 naberieme smer Thajsko, začalo sa veľké zháňanie všetkého potrebného. Gumové topánky do vody, potápačské okuliare, šnorchle, repelenty (Horánskym vôbec nepomohli), no a samozrejme to najdôležitejšie, očkovanie. Naša skromná priateľská skupina sa zmenšila ešte o dvoch členov, Jana s Pištom odriekli cestovateľské dobrodružstvo zo zdravotných dôvodov a navyše čakali druhého vnuka. Ale muselo sa im celý január veľmi často štikútať od toho, ako sme na nich spomínali. Spomínali sme aj na Mischku, ktorá ostala u Švagerkovcov. Odchod, či skôr odlet pripadol na 2. januára. Na letisku sa konečne stretla celá naša skromná priateľská skupina: organizátorka Ráchel, vedúci zájazdu Willi, prekladateľka Eva a dvaja dohliadači na hladký priebeh celej expedície, pán Vladimír a slečna Vierka. Odovzdali sme kufre, vychutnali poslednú kávu v Európe a nasadli na lietadlo smer Ázia (letecká spoločnosť Eva air je inak ázijská, pre tých, ktorí by si mysleli niečo iné). A čakal nás desať a pol hodinový let s vytúženým cieľom: Bangkog.

Premiéra

2011-02-27T21:47:00.005+01:00

Ako už Evička v komentári nadškrtla, my, obyvatelia našej krásnej metropoly, sme mali tú česť a navštívili sme slečnu Marunovú v mieste jej bydliska. Spočiatku to vyzeralo na pomerne chladnú návštevu, nakoľko nás čakali stoličky na dvore pred oknom. Evička mala samozrejme rezervované najlepšie miesto, ale mne sa podarilo uchmatnúť termosku s čajom. Slečna Marunová sa dokonca na malý okamih objavila v okne, no potom zlomyselný Maťko spustil žalúziu a bolo po divadle. Našťastie sa mladorodičia nad nami zľutovali a svoj poklad nám ukázali naživo. Tí odvážnejší si ho mohli aj do rúk chytiť. Musím skonštatovať, že Lucinka je mimoriadne spoločenská, celú návštevu spokojne spinkala a z tejto aktivity ju nevyrušila ani rodinná hymna. Je pravda, že pri absencii Břenka postrádala tie správne decibely, ale aj tak. No a nemusím Vám vravieť, že Lucinka je stále krásna, stále vlasatá, s najkrajšou hlavičkou akú si viete predstaviť. Akurát teda kúpanie sa nekonalo, lebo splnomocnenie od Kaťulky nedorazilo a tak nemal kto na túto dôležitú činnosť zodpovedne dohliadať. Ale dostali sme najesť, napiť a ešte aj dezert bol. A už teraz sa tešíme na ďalšiu návštevu :-)

Návšteva

2011-02-21T13:41:00.003+01:00

Po dnešnom telefonáte s Babulkou tu mám dôležitú informáciu. Už túto sobotu približne o 15.00 hod. má prvá várka Hujerovcov z hlavného mesta jedinečnú príležitosť vidieť malú Lucinku naživo a nielen cez sklo. Podmienkou je dobrý zdravotný stav. Lístky do prvej rady zatiaľ ešte sú, ale treba sa poponáhľať, je o ne mimoriadny zájem. Oficiálne prívitanie slečny Marunovej medzi občanov sa uskutoční na jar a samozrejme budete včas informovaní.

Stále vravím, že život v metropole má svoje veľké výhody...

Fešanda

2011-02-13T18:05:00.006+01:00

Lucinka má za sebou prvé stretnutie so svojou rodinou. Teda, s jej väčšou časťou. Do Ružinovskej nemocnice sme sa dostavili v počte 13. Malá slečna väčšiu časť návštevy prespala, vôbec neplakala a Kaťulka nás všetkých presviedčala, že Lucinka sa na ňu usmiala. V každom prípade je to veľká fešanda, jednoznačne najkrajšia v celej pôrodnici, s dokonalou hlavičkou, vláskami a dlhými prštekmi. A aby ste mi verili, že neklamem, tu je fotodokumentácia.

Lucinka

2011-02-10T16:14:00.005+01:00

Tak a je to tu. Na svete je ďalší Hujer. Vlastne Hujerka. Lucia Marunová. Narodila sa dnes o 14.30 hod. v Ružinovskej nemocnici. Miery má priam modelkovské: dlhá je 49 cm a váži 2930 gramov. A je v poriadku, rovnako ako jej mamina, ktorá je týmto oficiálne ospravedlnená zo sobotňajšej oslavy. Všetci ostatní majú účasť povinnú, aby sme spoločne príchod 21. Hujera medzi nás oslávili.
Zatiaľ aspoň touto cestou obrovská gratulácia šťastným rodičom, dojatým starým rodičom a čerstvému strýkovi. Veľmi, veľmi sa z malej Lucinky všetci tešíme...

Správa z Thajska

2011-01-14T14:43:00.003+01:00

Pre tých, ktorí sú zvedaví, ako sa majú naši cestovatelia krátka správa, že aj pán Vladimír, aj slečna Vierka sú v poriadku. Dnes mali fajn deň, včera ich zastihla tropická búrka, takže boli nútení kúpiť si pršiplášte, inak by sa von nedostali. Počasie je premenlivé, zažili dni, keď bolo pod mrakom, horúčava ich tiež neobišla. Jedlo je údajne tiež fajn, hoci Vierka dnes konzumovala iba kolu a ryžu. A že by na tej strave dlho nevydržali, že jeden základ a iba prílohy sa menia. Tak toľko som sa dozvedela. No a inak aj Miška je v poriadku :-)

2011-01-07T19:14:00.002+01:00

Hneď na úvod jedna správa od našich cestovateľov. Cez skype dnes hlásili, že sú v poriadku, počasie upršané, akurát že Vladuško asi podcenil vypaľovanie červíka. Ale dnes už jedol.

Inak máme za sebou oslavu Števulíkových okrúhlych narodenín, ktorá sa niesla v športovom duchu. Hujerovci si to rozdali na bowlingovej dráhe. Osobne s veľkým napätím očakávam vyhlásenie výsledkov. Kým sa tak stane, posielam Števulíkovi aj cez internetový priestor jednu veľkú gratuláciu, nech ho hlavne zdravie poslúcha, aby sa mohol so všetkou hrdosťou a vážnosťou zhostiť úlohy dedka, ktorá ho čaká.
V rýchlom slede nasledovali Vianoce. Počet osôb pri štedrovečernom stole sa ustálil na čísle 18, k tomu dvaja havkáči a jeden Hujer na ceste. Bez veľkých ceremónií sme sa tešili, že sme spolu. A neznižujúc duchovný rozmer týchto sviatkov sme s veľkým nadšením rozbaľovali množstvo vianočných darčekov, ktoré aj tento rok ježiško nechal pre nás poslušných pod improvizovaným vianočným stromčekom. Pred rozprávkami dostalo tento rok prednosť DVD z rodinnej produkcie a o pol noci prišlo na údené mäsko. Dúfam, že povolanejší doplnia údaje o množstve kapustnice, zemiakového šalátu, kaprov, filé, či koláčov, ktoré skončili v našich bruškách. A ja dúfam, že moji nocľažníci sa v latifundii dobre cítili.
No a ani sme sa nenazdali a prišiel rok 2011. Časť rodiny krátko pred jeho príchodom navštívila divadlo a súdiac z ich nadšených komentárov môžeme my ostatní, čo sme sa praobyčajne zabávali, ľutovať. Údajne to bol veľký zážitok. Snáď sa teda veľkých zážitkov dočkáme aj v novom roku a nielen v divadle.
Nech je rok 2011 šťastný, nový, zdravý a hlavne úspešný...

Od Štefka

2010-12-16T22:57:00.002+01:00

Milí moji Hujerovci,

srdečne Vás pozývam na oslavu mojich 20-tych narodenín, tentokrát už tretích v poradí. Stretneme sa v neformálnom, t.j. ležérnom oblečení dňa 22.12.2010 o 16.15 hod. pri informačnom pulte nákupného centra Aupark pri hlavnom vchode.

Teším sa na Vás. Váš Štefko.

P. S. nezabudnite si Hujer tričká a šiltovky

O netopierovi

2010-12-01T18:06:00.004+01:00

Časť rodiny už tento vtipný príbeh pozná, ale povedala som si, že sa podelím aj s vami ostatnými. Ako iste viete, už niekoľko mesiacov bývam v priestrannej latifundii, ktorej nie je čo vyčítať. Výborne sa v nej cítim a dokonca sa mi v nej aj výborne spí. Akurát od istého času neotváram okná a keď ich predsa len otvorím, po zatvorení pozorne prezriem všetky otvorené priestory. Dôvodom je skutočnosť, že pred časom mi do izby vletel netopier. Celé sa to odhralo tak, že som si v jeden piatok spokojne čítala detektívku, keď ma vyplašili čudné zvuky. Myslela som si, že po vonkajšej parapete chodí holub. Následne som okolo polnoci zhasla svetlo a pomaličky zaspávala. Keď tu zrazu mi začalo niečo lietať po izbe. Strašne som sa bála (to som si este myslela ze to je vrabec), najprv som sa zakryla perinou a vravela si, že zavolám Božke s Jurkom, aby ma prišli zachrániť. Tento nápad som hneď zavrhla a povedala si, že vrabca predsa zvládnem aj sama. Tak som spod periny vyliezla a rozsvietila svetlo. A započúvala sa do čudného zvuku. Pišťanie spojené s divným syčaním sa ozývalo spod postele. A tam bol. Netopier. Vyzeral hrozivo, keď na mňa ceril svoje malé zúbky. Tak som si prehodila na hlavu župan (lebo veď netopiere sa zamotávajú do vlasov a ja som si to v tej chvíli veľmi vizualizovala) a utekala som do kuchyne. Vrátila som sa vyzbrojená drevenou vidličkou, ktorá sa mi zdala najvhodnejšia na jeho vyhnanie, po ruke som mala aj uterák, ktorý som cez neho plánovala prehodiť. Dopadlo to ale tak, že netopier zaliezol ešte hlbšie pod posteľ, stále pišťal a syčal. Vtedy som prepadla panike. So županom na hlave som sa zavrela na záchode a zúfalá predsa len zavolala Božke, aby poslala Jurka, aby ma prišiel zachrániť. Jurkova reakcia bola taká, že čo on má s mojím netopierom. Ale nakoniec prišiel. Prejsť tých pár metrov mu trvalo asi 20 minút, čo netopier využil na to, aby moju spálňu opustil. Jurulík sa po svojom príchode opretý o zárubňu strašne bavil na tom, ako prezerám každý kút izby, že či sa ten malý hulvát niekde neschováva. Tak som Jurulíka nasrdená vyhodila a do tretej som si čítala. Ráno Jurulík pokračoval v zabávani sa na mojom nočnom príbehu, tak som sa nasrdila druhýkrát, ale už som ho nemohla vyhodiť. Raňajkovali sme u Božky...

Raňajky

2010-11-30T21:00:00.004+01:00

Máme za sebou rodinný víkend. Oslávili sme Kataríny pri vynikajúcom kačaco-lokšovom menu a na ďalšie ráno sme ostali verní raňajkovej tradícii. Tentokrát sme sa zišli v Karlovej Vsi. A latifundia má za sebou prvú hujerovskú zaťažkávaciu skúšku. Poviem vám, bolo to celkom náročné vymyslieť menu a nakúpiť pre toľko hladných krkov. Ale nakoniec bolo všetkého dosť. Aspoň sa mi to tak vidí. Akurát som asi mala navariť aj obed. Lebo raňajky trvali tradične do druhej, tak neviem, či hostia neodchádzali hladní. V každm prípade som veľmi rada, že ste ma navštívili. A teraz som PN až do piatku :-( Dúfam, že zvyšná časť rodiny dobehne návštevný deficit vo veľmi krátkom čase. Napríklad na Vianoce...

O vkladnej knižke

2010-11-17T20:31:00.002+01:00

Bola raz jedna knižka. Tá knižka bola vkladná. A ktovie, možno bola aj výherná. A už niekoľko rokov na nej bolo 100 šilingov. Tá knižka patrila našej Evičke, ktorá sa v roku 2010 rozhodla, že nadišiel správny čas úspory na knižke vybrať a použiť ich na zmysluplnejší účel. A preto sa s prosbou o pomoc obrátila na rodinu žijúcu v cudzine, konkrétne v západnom Nemecku. Šilingy totiž odpočívali v banke v Rakúsku. Rodina súhlasila a podujala sa všetky záležitosti s knižkou vybaviť. A tak Evička využila plánovaný Hujer fest na to, aby knižku rodine odovzdala. Nebolo to však vôbec jednoduché. Pre knižku totiž bolo potrebné vycestovať. Konkrétne do Popradu. A to hneď trikrát (pri prvej ceste na knižku zabudli, druhýkrát ju nevedeli nájsť). Nakoniec sa knižka ocitla vo Vierkiných rukách a mohla sa začať druhá fáza celej operácie. Tej sa už Vierka nezúčastňovala, išlo o čisto chlapskú záležitosť. Počas cesty do Heinburgu boli Vladuško, Palino, Romuško a Tomáško príjemne vzrušení, v duchu tipovali, s akým obnosom sa vrátia domov a či nebudú na cestu späť potrebovať ochranku, aby ich náhodou niekto neprepadol. K slečne pri okienku pristúpil Palino. Predsa len, jeho nemecký akcent a prirodzený šarm vedia urobiť svoje. Slečna sa pustila do práce. A s pribúdajúcimi minútami rástla aj šírka jej úsmevu. Nakoniec Palinovi oznámila, že hoci na výplatu finančných prostriedkov z podobných knižiek je potrebné čakať niekoľko dní, v tomto prípade urobí výnimku. Palino si najprv myslel, že zabral jeho riaditeľský imidž. Slečna mu však rýchlo vysvetlila, že dôvodom je nie príliš vysoká suma určená na výplatu. Palino tak ako prvý pocítil sklamanie. Milióny sa nekonajú. Napriek tomu sa s nádejou v hlase slečny opýtal, či dostane aspoň 10,- €. Nein. Znela odpoveď. A do dlane mu po pol hodine práce vložila 1,50,- € (slovom euro päťdesiat centov). ,,Fajn. Aspoň mám z čoho zajtra kúpiť rožky,“ sucho skonštatoval Romuško. Súťažná otázka znie, koľko eur bolo pri tejto operácii minutých na benzín...

Každé ráno povieme si áno...

2010-11-12T21:05:00.003+01:00

Pre tých, ktorí o tom ešte nevedia, Babulka a Lubo si ÁNO skutočne povedali. Verejne, slávnostným spôsobom, v prítomnosti dvoch svedkov, presne tak, ako zákon káže. A my, takmer všetci Hujerovci, sme boli pritom. Aj v neúplnej zostave sme pri oficiálnom fotení zabrali najviac schodov. Žabičky neostali nič dlžné svojej povesti a nevestu odprevadili k svadobnému stolu v nádherných zelených pršiplášťoch a papučkách, sypajúc jej lupene ruží pod nohy. Ich svetoznámy hit ,,My žabičky, tri sestričky zaznel, samozrejme, tiež. Pištík ako správny svadobný otec všetkých privítal prípitkom a príhovorom a mna dojal tým, ako sa dojal. A po menších dezinformáciách sme si na nevestino želanie zaspievali rodinnú hymnu. Prišlo aj na tancovanie. A to teda nebola maličkosť. Hujerovské a radikálnokrídlovské tanečné kreácie ma budú mátať ešte veľmi dlho. Po ich vzhliadnutí mi je úplne jasné, že na rečiach o chorých chrbticiach, kolenách, krížoch, kĺboch a iných telesných častiach nie je ani štipka pravdy. Pravdepodobne slúžia iba ako ľahká konverzačná téma, hneď po počasí. Ale späť k svadbe. Hymna sa spievala ešte raz, počas gratulácie Jurulíkovi, klobúk dolu pred mladomanželmi, ktorí nezabudli na jeho narodeniny. Z ďalších zaujímavých momentov stojí za zmienku, že nevestinu kyticu chytila Mirka, ženíchov podväzok Maťko a metlový tanec vyhral Pištík so Zuzkou, hoci Katka s Riškom bojovali viac ako statočne. Poslední hostia (medzi nimi moja maličkosť a Miruška) opustili svadbu po štvrtej. A potom boli raňajky na Alstrovej, v rámci zachovania jednej z najlepších rodinných tradícií.

Čo dodať? 29. október 2010 bol jednoznačne výnimočný deň. Tak nech pre našich mladomanželov navždy výnimočným ostane.

Svadba roka

2010-10-28T19:46:00.002+02:00

Boženka práve krája koláče, Mirka ich ukladá do krabíc, o chvíľu príde Pištík , aby ich odviezol na miesto určenia. Zhon vrcholí. Zajtra o 16.00 to vypukne. Väčšina Hujerovcov (a dúfam, že aj ostatných svadobných hostí) už je v metropole. Vás ostatných budeme určite informovať, ako to dopadlo. Držte palce, nech si povedia ,,ÁNO."

Tajné!

2010-08-31T08:22:00.002+02:00

Včera v neskorých večerných hodinách som do e-mailovej pošty dostala správu s veľmi zaujímavým obsahom. A hoci predmet správy znel ,,tajné", nedalo mi nepodeliť sa o ňu s vami. S nevestiným a ženíchovým súhlasom, samozrejme. Tetušky, ujovia, tak ste sa konečne dočkali!!!

P. S. Len pre istotu, 29. októbra je piatok :-)

Fotodokumentácia

2010-08-14T18:56:00.002+02:00

Tak sa mi konečne podarilo fotky z Hujerfestu prezrieť a to najlepšie z nich na internet zavesiť. Aj vďaka zeleninovej číne, na ktorú ma Boženka nalákala. Ešte sa môžete tešiť napríklad na vtipné výroky. Sú v štádiu spisovania...

Tady taky Hujer!

2010-08-13T12:27:00.002+02:00

Tak. A ďalší Hujer fest je za nami. A hoci po každom jednom sme si vraveli, ako nám bolo dobre, musíte uznať, že tento ročník bol výnimočný. Preto, že bol piaty a teda jubilejný. Spolu sme sa smiali, debatovali, spomínali. Výnimočný bol aj vďaka niekoľkým perličkám, ktoré z úst strýkov, tiet, bratrancov a sesterníc zazneli a časť z nich ostala zaznamenaná pre budúce generácie. No a keď sme pri budúcich generáciách, tohtoročný Hujer fest bol výnimočný najmä preto, že sme sa dozvedeli, že nás bude o jedného viac. Zatiaľ ešte nie je jasné, či 21. Hujer v poradí bude dievčatko alebo chlapček, ale to ani nie je podstatné. Podstatné je, aby sa Babulke s Lubom narodilo zdravé bábätko, o ktorom už teraz s určitosťou vieme povedať, že bude mať tú najkrajšiu hlavičku na svete. Čo vám poviem, ešte aj teraz pri písaní mám v očiach slzičky dojatia...

Program a jedálniček

2010-07-14T10:35:00.002+02:00

Už iba 14 krát sa vyspíme

a všetci sa vidíme

v Liptovskej Tepličke

na tradičnom hujerovskom zlete

konanom v lete.

Preto je čas na ďalšie inštrukcie, ktoré zabezpečia hladký priebeh celého podujatia.

Povinná účasť všetkých rodinných príslušníkov je od 28.07.2010 do 01.08.2010. Príchody si naplánujte počas dňa, prípadne vo večerných hodinách. K programu sa mi podarilo získať nasledovné poznatky:

29.07.2010

podľa počasia buď a/ celodenný výlet v podobe splavovania Dunajca alebo b/ tajný program

30.07.2010

podľa počasia buď a/tajný program alebo b/celodenný výlet v podobe splavovania Dunajca

31.07.2010

podľa chuti a/ vysokohorská turistika vo Vysokých Tatrách, b/program folklórnych slávností, c/ zaváranie, sušenie, pečenie, d/ obetavé varenie a miešanie gulášu

01.08.2010

a/ sprievod obcou v krojoch a rodinných úboroch, b/ lúčenie a odchod

Jedálniček má zatiaľ nasledovnú podobu:

28.07.2010 - zjeme, čo si prinesieme

29.07.2010 - R: čo chladnička dá a na čo budeme mať chuť, O+V: a/ napapáme sa niekde pri Dunajci alebo b/ Sedliacka zemiaková polievka s posúchmi a pečené zemiaky

30.07.1010 - R: čo chladnička dá a hubári nazbierajú, O+V: a/ Sedliacka zemiaková polievka s posúchmi a pečené zemiaky alebo b/ napapáme sa niekde pri Dunajci

31.07.2010 - R: čo chladnička dá, O: grilovačka, V: guláš

01.08.2010 - R: čo chladnička dá a myši nezožrali, O: čo sme nezožrali my

a ešte dôležité inštrukcie:

1. žabičky majú za úlohu priviezť mňam mňam koláčiky

2. kto z bratislavskej vetvy môže, nech si privezie spacák a prípadne aj vankúšik,

3. Pištík a Babul s každým telefonicky skonzultujú jedálniček a suroviny, ktoré je potrebné priviezť tak, aby bolo všetkého tak akurát,

4. na Tepličku je nutné prísť s plnou nádržou paliva vo Vašom vozidle (na Hybe pumpe odporúčam dotankovať).

A teraz už len v šťastí a zdraví prísť...

Výzva

2010-07-02T23:24:00.003+02:00

Po telefonáte s Pištíkom sa na vás všetkých obraciam s dôležitou výzvou. Vzhľadom na blížiaci sa jubilejný 5. ročník Hujerfestu je potrebné nahlásiť predpokladané príchody, odchody a dĺžky pobytov v malebnej obci pod Kráľovou hoľou. Platí, že chata je voľná týždeň pred a týždeň po našom zraze. Preto je potrebné, aby ste Pištíkovi telefonicky, mailom, skypom alebo po holubovi dali vedieť kedy dorazíte a dokedy sa zdržíte. Čím skôr.

Ďalej treba doladiť jedálniček. Raňajky budú v podobe tradičných tepličských stolov, v sobotu sa griluje, v nedeľu dojedáme zbytky, takže nám ešte chýba štvrtok a piatok. Môžeme opäť variť guláš a taktiež navštíviť reštauračné zariadenie. Predpokladám, že bratislavská vetva urobí základný plán a pomocou internetu doladíme detaily.

Pre zaváraniachtivých jedincov dávam do pozornosti prípadný nákup želírovacieho cukru, gelfixu a viečok v predstihu. No a oslavujúci jedinci nech nezabúdajú, že rodinu je potrebné pohostiť. Vy ostatní trénujte hymnu.

Že si máte vypísať dovolenky, to dúfam netreba pripomínať. Ale pre istotu opakujem, nezabudnite Pištíkovi upresniť vaše pobyty.

Festival zavárania

2010-06-06T20:16:00.004+02:00

Milá rodina, žarty bokom, je potrebné sa sústrediť na vážnu tému. A tou je blížiaca sa udalosť svetového významu známa ako Hujer fest. Tradičné stretnutie našej milej a tichej rodiny sa uskutoční tak, ako každý rok, teda v prvý augustový týždeň. Hneď na úvod si vás dovoľujem upozorniť, že ide piate oficiálne stretnutie v poradí a tak sú akékoľvek výhovorky vylúčené. Lebo hovorte si čo chcete, ale neviem si predstaviť nič dôležitejšie, čo by ste vo svojich životoch mohli prežívať. Nie, nič také neexistuje. Príchod rodín sa oficiálne očakáva od stredy a keďže program bude až do poslednej chvíle utajený, je na zodpovednosti každého z vás, aby prišiel včas. Čo vieme už teraz je, že v malebnej obci pod Kráľovou hoľou oslávime narodeniny Palina (okrúhle) a Tomáška (dospelé). Pravdepodobne zavítame aj na amfiteáter, preto si nezabudnite naštudovať program. Aby ste nezmeškali vašu obľúbenú tanečnú formáciu. A hor sa do obchodov na nákup želírovacieho cukru. Keďže aj tento rok sa istotne bude vo veľkom zavárať. A variť lekvár. A med. A sušiť hríby. Lebo Hujer fest sa pomaly, ale isto mení na festival zavárania.

Melónový obed

2010-05-21T16:11:00.004+02:00

Naša veľkonočná Hujer tour sa pomaličky, ale isto chýli ku koncu. Nesmúťte, neplačte, už o pár týždňov ju vystrieda rovnako zábavné a podnetné rodinné podujatie. Kým sa tak stane, ešte pár viet o Veľkonočnom pondelku. Tento rok bol spojený s narodeninami prostrednej žabičky, ktorá nás pri tejto slávnostnej príležitosti pozvala na obed. Oka nezažmúrila, celú noc vyvárala, aby početná rodina nehladovala a v pondelok nás veľkolepo pohostila. Melónom. Vysvetlenie pre tých, ktorí nepoznajú rodinnú históriu. Keď bola babička v Kanade, striedali sa súrodenci a obyvatelia 29. augusta vo varení. A keďže Kaťulke sa veľmi nechcelo, nakŕmila rodinu tak, že kúpila niekoľko melónov. Tentokrát sme obišli lepšie, lebo v melóne boli napichané rôzne dobrotky. A keďže Kaťulka od melónových čias získala potrebnú kuchársku a kulinársku zručnosť, nebol melón to jediné, čo sme v pondelok jedli. Bola aj polievočka, mäsko a rôzne prílohy. Nechýbal dezert. Kokosový. A mali sme aj orgazmus. Aby ste pohoršene, prípadne závistlivo nekrútili hlavami, bol to koláč. A ešte Kaťulka dostala tortu. Orechovú s jahodami. No a konečne sa uzavrel dlhoročný spor o to, kedy sa naša kuchárka narodila. Sama Kaťulka stanovila tento čas na 12.25 hod. Vie to preto, lebo pri príprave slávnostného obeda jej práve v tejto chvíli vypadol z ruky nôž. ,,Tak som si povedala, už som vonku. Tak to cítim," komentovala okamih svojho zrodenia. Aby sa v budúcnosti, aspoň pokiaľ ide o deti s najkrajšími hlavičkami, podobné spory neopakovali, vypracovala som nasledovný prehľad.

David 02:50 /štvrtok/, Mirka 01:15 /štvrtok/, Babulka 15:30 /pracovná sobota/, Gabika 17:00 /piatok/, Palino 17:30 /pondelok/, Romuško 20:00 /streda/, Maťko 20:30 /štvrtok/, Tomáško 13:00 /pondelok/. Všetky deti sa narodili v nemocnici.

A etše zopár výrokov, ktoré nesmú ostať bez povšimnutia:

,,Keď bude mať Tomáš 18 rokov, zabijem vola," chystá sa osláviť synove jubileum Kaťulka. ,,A budeš vdova?" pýta sa jej istý člen rodiny.

,,Keď sa najeme, začne sa boj o miesta na spanie," hodnotí Kaťulka situáciu. ,,Lebo Eva ma včera zobudila, že posuň sa. Ale nech mi vysvetlí, ako sa tam máme na tú úzku posteľ vmestiť dve a pol !" rozhorčene dodáva.

,,To je koláč, čo sa volá orgazmus," predstavuje svoj najnovší výtvor Boženka. ,,Tak mi dajte celú tácku," vyhŕkne z Vierky.

,,Kaťulka, ty tým nožom niekoho zapichneš," hovorí Štefanova Katka. ,,Chcela som Luboša, ale Babulka na mňa škaredo pozrela." ,,To by som ja na teba škaredo pozrela. Musí nám dokončiť záhradu," uzatvára Štefanova Katka debatu.

,,Kamil, ty máš vaky nie pod očami, ale nad očami. Ti prepadávajú cez mihalnice," hodnotí Kaťulka zovňajšok svojho manžela.

Žena zákona

2010-05-08T12:33:00.008+02:00

Veľká rodina so sebou prináša rôzne výhody. Povedzme si to na rovinu, nielen po duchovnej stránke. Osobne som sa o tejto skutočnosti presvedčila pri príležitosti môjho životného jubilea. A to hneď dvakrát. Na druhej strane, rodine sa zase dvakrát dobre najedla, takže to bola vlastne obojstranne výhodná záležitosť. O oslave mojich narodenín píšem aj preto, lebo nedeľa bola predposledným dňom veľkonočnej Hujer tour. Podávala sa šunková rolka s chrenom, šampiňónová polievka a sviečková s brusnicami, pochutili sme si na orechových suchároch a medových rezoch a dodegustovali ďalšie tri vína, na ktoré nám v sobotu sily nestačili. No a potom prišlo na hodnotné dary, za ktoré všetkým ešte raz veľmi pekne ďakujem. Žena zákona osobitne ocenila pracovné pomôcky, ktoré určite zohrajú dôležitú úlohu pri znižovaní kriminality v štvrtom bratislavskom okrese...
A poďme na nedeľnajšie perly ducha (aj keď tentokrát ich zaznelo iba zopár):
,,Niečo je zle, môj muž pije vodu," hovorí so strachom v hlase Kaťulka. ,,Ten tomu musel včera vykúriť," uvádza veci na pravú mieru Riško.
,,Do Tatier prídeme na dubáky prvý júlový a posledný augustový týždeň," ozrejmuje vlastný kalendár Evička.
,,Ja s Evike nemôžem ísť na jednom plti, budeme musieť počkať, kým bude vysoká voda," vyjadrila sa Kaťulka k programu Hujerfestu. ,,No, vy dve pôjdete ako propeler," dodal Riško.
,,Včera vyhral Kamilko a v piatok Juruílk," oznamujem výsledky súťaže radikálneho krídla v konzumácii alkoholu. ,,Ale kdeže, v piatok vyhrala naša mutti," zamieša poradím Martinko. ,,Jurulík nech robí, čo robí, vždy je druhý," smutne konštatujem. A v pondelok opravujem, že jedno prvenstvo predsa len získal :-)
No a samozrejme fotodokumentácia, tá nesmie chýbať.

P.S. Ešte malé vysvetlenie k fotke pri tomto článku. Sú na nej všetky babičkine vnúčatá. Keby sa vám zdalo, že nevidíte Davida, tak sa lepšie pozrite na moje ruky. A tí, čo márne hľadajú Palinka, nech sledujú ruky Babulkine :-)

Degustácia

2010-04-24T14:03:00.006+02:00

Prišiel čas na ďalšiu časť našej veľkonočnej Hujer tour. Ešte predtým správa, že Miruškina teta z Kanady do Kanady šťastne doletela a to aj napriek sopke, ktorá vybuchla pod ľadovcom Eyjafjallajökull.

A teraz k sobote. Prvú časť dňa sme strávili na 29. augusta, no a potom sme sa presunuli k Pištíkovi a Katke na kačku a lokše. Mastené, aj makové. A na prekvapenie, o ktorom sme nevedeli nič. Veď inak by to nebolo prekvapenie. Obed v Rači bol vlastne takou malou svadobnou hostinou, keďže Vierka s Vladkom oslavovali 40. výročie svadby. Bola aj replika svadobnej kytice a minúta ticha, podaktorí dokonca lobovali za jedenie polievky z jedného taniera, ale neuspeli. Pred očakávaným prekvapením sme dostali pokyn absolvovať prechádzku, počas ktorej sme v miestnej krčme boli svedkami toho, ako pani s dieťaťom usilovne hľadala v tráve guličku, lebo bez nej je vraj Žofka veľmi nervózna. Chvíľu trvalo, kým sme pochopili, že Žofka je pes. A o ďalšiu chvíľu sme videli, ako muž s kočíkom kričí za tou pani, či ten kočík nepatrí k nej. Patril. Našťastie v ňom žiadne dieťa nesedelo. No a na ceste z prechádzky sme nakoniec Žofkinu guličku našli na ceste. Tá ale musela byť nervózna... Asi ako vodička električky, keď sme s Luciou prvýkrát nastupovali s kočíkom do tohto dopravného prostriedku a ani jedna z nás nevedela, či ide prvá rúčka alebo strieška. Keď už sme kočík začali dvíhať, teta na nás zakričala, že naopak. Tak sme sa s Luciou pekne vymenili a začali kočík dvíhať druhýkrát. ,,Nie vy naopak, kočík", krútila nad nami teta hlavou. Jurulík poznamenal, že Hugo mal šťastie, že sme kočík neotočili kolieskami hore.

Ale poďme k spomínanému prekvapeniu. Podaktorí už v piatok začali tušiť, že bude mať niečo spoločné s alkoholom, keďže Pištík zatrhol dopravu autami. A keď z pivnice začali do jednálne prúdiť krabice s pohármi a fľaše vína, bolo nám to všetkým jasné. Čakala nás degustácia. Pištík sa navyše veľmi zodpovedne pripravil a tak sme nielen degustovali, ale aj pozorne počúvali a všeličo zaujímavé sa dozvedeli. Aj keď naša pozornosť s pribúdajúcim časom postupne upadala a tri fľaše sme dokonca zdegustovali až v nedeľu. V každom prípade to bol skvelý nápad. Pištík pri našom odchode vtipne poznamenal, že hľadal spôsob, ako sa kultúrne opiť a ja dodávam, že ho jednoznačne našiel :-) Ale hlava ma nebolela...

A ešte vtipné výroky poctivo mnou zapísané:

,,Škoda, že nie som sirota," povzdychol si pri obede Vladuško

,,Budúci rok pôjdeme na Vianoce do Kanady," hovorí Kaťulka. ,,Vy ma chcete za čo potrestať?" povzdychla si MTzK. ,,A Gabika odíde na Vianoce na Honolulu," nasadil jej chrobáka do hlavy Pištík.

Kaťulka s Evičkou spomínali, ako na dovolenke v Juhoslávii premýšľali nad emigráciou. ,,Neušli sme kvôli Mirke," uzavrela nostalgicky Kaťulka. ,,To bolo v tom čase, keď ja už som bola vonku? To som teda mala šťastie," poznamenala Gabika.

,,Milujte sa a množte sa," motivuje Vladuško prítomných k zväčšeniu rodiny. ,,Ja sa už nemôžem množiť," so smútkom v hlase hovorí Kaťulka. ,,Tak niečo kúp," povzbudzuje ju Vladuško.

,,Keď bude zajtra pekne, môžeme sa ísť prezliecť do Botanickej záhrady," hovorí Boženka

,,Poznáme 6 druhov vína. Biele, červené, dobré, zlé, kúpené a zadarmo," ozrejmil nám základné delenie Pištík.

,,To je také ťažké víno," hovorí Pištík. ,,Rýchlo som ho vypil, neuniesol som ho," vysvetľuje Jurulík prázdny pohár.

,,Rizling rýnsky má korenistú a plnú chuť, zvýraznenú pikantnou kyselinkou, niekedy aj vyššími delikátnymi aromatickými látkami, ktoré zaujmú nevtieravým a dlhotrvajúcim chuťovým vnemom," hovorí Pištík o víne, ktoré práve degustujeme. ,,Ja nič necítim," sťažuje sa Jurulík. ,,Ty más prepitú hubu," ozrejmuje mu Vladko.

A ešte fotodokumentácia.

Sobota, 1. časť

2010-04-11T19:33:00.002+02:00

Po pôstnom piatku prišla počas veľkonočnej Hujer Tour podstatne rozšafnejšia sobota, ktorú sme odštartovali nostalgickou návštevou 29. augusta číslo 38. O tejto udalosti už bola reč, preto bez ďalších slov pripájam príslušnú fotodokumentáciu. Dokonca na nej nechýba ani Kaťulkin odchod po zábradlí. No a naša prostredná žabička si dokonca vyslúžila samostatný album. Veď uznajte, že jej pokus zdolať lipu sa nezmazateľnými písmenami zapísal do našej rodinnej kroniky.

Pôstny piatok

2010-04-07T20:08:00.005+02:00

Včerajšou neskoršou večerou u Pištíka a rozlúčkou s nemeckou vetvou rodiny sa oficiálne skončila veľkonočná Hujer Tour. Trvala od piatka do pondelka a vyžiadala si daň v podobe presilených bránic a nabratých kilogramov. Inak sme ju všetci prežili. Ale pekne po poriadku.

Hujer tour sa začala pôstnym obedom u Evičky. Zraz bol o druhej, jedli sme o tretej a uvedomelá časť rodiny presadila zákaz konzumácie mäsa. Boli cestoviny a huby. A retro krupicové slíže. A padli aj tieto perly ducha:

,,Kaťulka, máš krásny prívesok,“ hovorí so závisťou Boženka. ,,To máš z Kene?“ ,,Áno, to mám v cene,“ odpovedá jej veselo sestrička.

,,Tá tvoja čapica, Božka, je úplne super. Mala som ju na tej savane celý čas,“ kvituje Kaťulka požičanú pokrývku hlavy. ,,Myslíš, na safari?“ uisťuje sa najmladšia žabička.

,,Som vám kúpila rovnaké, aby ste sa nehádali, ale sú rozdielne,“ komentuje Kaťulka obrusy, ktoré priniesla sestersko-švagrinskej časti rodiny.

,,Števko, ty si sa tiež dobre oženil, mohol si aj horšie dopadnúť, mohol si si vziať svoju sestru,“ zopakoval starú pravdu Vladko v predvečer 40. výročia svojho sobáša.

,,Daj ten košík vedľa, lebo potom nevidím, koľko je hodín,“ vraví Kaťulka Riškovi (pravdepodobne v úmysle zrušiť Veľkú noc). ,,To je jedno, tam je stále pol tretej,“ odpovedá jej švagor.

Debata Vladka a Štefka:

V: ja nemusím ísť na trh

Š: ale veď si chcel ísť na trh

V: ja som nechcel ísť na trh

Š: si chcel planty kupovať

V: aha, tak som chcel ísť na trh, tak môžeme ísť

Po výdatnom pôstnom obede hovorí Evička: ,,Poďme sa najesť do sýta, lebo do sýta sme ešte nejedli.“

No a debatovalo sa aj o tom, že Kamilko má chrápanie vo svojej genetickej výbave ešte od praprapraprapračloveka z jaskyne, ktorý chrápať musel, aby odohnal divú zver. Takže či sa to Kaťulke páči alebo nie, nočnými zvukmi jej vlastne preukazuje službu.

To, že Boženka sa dostala na vysokú školu vďaka svojej skvelej športovej kariére sme už vedeli. Až tento rok sme sa však dozvedeli, že vysokoškolské štúdium si doslova vysedela. Spolu s Pištíkom a Jurulíkom sa všetci traja striedali na ministerstve školstva, kde na základe Boženkinej žiadosti čakali na zrovnoprávnenie športov Zväzarmu s ČSZTV. Všetci traja opakovali, že z ministerstva neodídu, kým nedostanú príslušný papier do ruky. Po dvoch týždňoch sa dočkali. Údajne v hodine dvanástej.

A tu je príslušná fotodokumentácia.

29. augusta

2010-04-03T22:28:00.004+02:00

Milí Hujerovci, aj keď aktuálne sa vraj všetci tešíte, že sme odišli, predpokladám, že je to iba krátkodobé pominutie mysle. Lebo bez kohokoľvek z nás by to nebolo ono. Bol to jedinečný deň. Úprimne, na 29. augusta som mala slzičky v očiach. Keď som videla Vaše spomienky, šťastné i tie bolestné. Tri paradajky, súrodenci striehnuci za stenou, punčošky potrhané pri lezení na lipu, chalanské grify pri spúšťaní sa zo zábradlia, ušetrený čas pri dobiehaní do školy, hompáľajúce sa nohy počas chlapčenského fotbalu a Kaťulka lezúca cez okno. A popritom vidím babičku, ako vám na slížovej doske nesie chlieb s maslom, z ktorého sa teší celý dvor. A tiež, ako každý deň umývate schody a každý deň ich zametáte. Aj preto bol každý jeden z vás dnes smutný, ako boli oba dvory schátrané. Je to kus vášho života. A hoci my máme vlastné spomienky, tie vaše dva dvory vám tíško závidíme. Gabika, Vladko, Štefko, Eva, Kata, Božena...
P.S. Magda a Stano, ďakujeme

Vzácna návšteva

2010-03-28T19:38:00.005+02:00

To, v čo sme už ani nedúfali sa stalo skutočnosťou. Na Slovensko zavítala Miruškina teta z Kanady. Doletela v zdraví, aj keď údajne nebola celkom spokojná s tým, že strávila let v susedstve istých zariadení. Presný program jej návštevy zatiaľ nie je zostavený, ale po dnešnej ceste do Banskej Bystrice a späť bude istotne aj tento nedostatok odstránený. V každom prípade už Gabika stihla navštíviť klenotníctvo Sheron v Bratislave s požiadavkou, aby jej tam pracujúci hodinár nastavil európsky čas.

Pokiaľ ide o program Veľkonočných sviatkov, pre tých čo nečítajú priebežne komentáre upresňujem, že v sobotu o 11.00 nás čaká návšteva 29. augusta a keďže ide o mimoriadne vzácny okamih v našom rodinnom živote, slávnostné oblečenie je podmienkou. Aj preto, že následne sa presunieme do Rače na slávnostnú obedo-večeru.

No a aby rodina mala prehľad o živote detí s najkrajšími hlavičkami, ich časť absolvovala príjemnú jarnú lyžovačku na ľadovci v Rakúsku. Mali sme sa výborne. A aby ste nám verili, prikladám obrazové dôkazy.

Veľká noc

2010-03-14T12:37:00.005+01:00

Veľké veci sa už o pár dní budú v našej malej rodinke diať. Po niekoľkoročnom sľubovaní domov zavíta Miruškina teta z Kanady. Minulú nedeľu sme sa preto zišli, aby sme, okrem iného, naplánovali priebeh tejto vzácnej návštevy. Aspoň do Veľkej noci. Cestu na letisko absolvuje Števulík alebo Jurulík, podľa aktuálneho pracovného zaťaženia oboch menovaných. Cez víkend sa bratislavská súrodenecko-švagrovská vetva zíde na skromnom posedení, miesto zatiaľ nie je určené. No a počas sviatkov postupne vystriedame jednotlivé domácnosti. V piatok varí Evike niečo pôstne a chutné, v sobotu Števulík niečo kalorické a chutné, v nedeľu Boženka pripravuje obed slávnostný a v pondelok Kaťulka na Trnávke narodeninový. Pri tejto príležitosti môžeme opäť rozvíriť diskusiu na tému ,,Kedy presne prišla Kaťulka na svet." Polievanie a šibanie sme tento rok zrušili. K obedu pripravovanému Boženkou by som ešte skromne dodala, že to bude tá najlepšia príležitosť na gratulácie mojej maličkosti k významnému životnému jubileu. Tentokrát s vecnými darmi. Pre tých, ktorí minulú nedeľu chýbali, môžu byť aj dary kvetinové. V každom prípade doterajší negratulanti prepásli možnosť výborne sa napapkať a hneď dvakrát si zaspievať rodinnú hymnu. Bolo to veľmi príjemné popoludnie a ja vám všetkým ešte raz veľmi pekne ďakujem, špeciálne Miruške za fantastickú (chuťovo aj vzhľadovo) tortičku. Opäť zaznelo aj pár pamätných výrokov, ale keďže som si ich zabudla poznačiť, moja krátkodobá pamäť na ne zabudla. Preto prichádzam aspoň s malou náplasťou v podobe výrokov z predošlej žúrky u Pištíka a Kataríny.

,,Aká som bola štíhla na tej fotke a to som o pár týždňov išla rodiť," nostalgicky zhodnotila svoju tehotenskú figúru Evička. Výpočtami sme však zistili, že na fotke bola tehotná približne dva mesiace.
,,S radikálnym krídlom si rýchlo spravíme poriadok," vraví Romuško pri debate o neposlušných členoch rodiny. ,,S radikálnym krídlom asi ťažko," nedá sa Riško. ,,No, keď má niekto vysoký krvný tlak a prefajčené pľúca, to bude ľahká práca," uzatvára Romuško.
,,Nemáme biely cukor?" zisťuje Jurulík pri sladení kávy. ,,Hnedý je zdravší," odpovedá Babulka. ,,Sto rokov ste jedli biely cukor a nič vám nie je a zrazu špekulujete," pajedí sa Riško. ,,A z čoho máš vysoký tlak?" neodpustí si Romuško.
,,Tá pečeň s ananásom bola výborná," hodnotí Evička obedové predjedlo. ,,Veď to bolo jablko," rozhorčene upresňuje Pištík. ,,A mne to chutilo ako broskyňa," čuduje sa Miruška."
,,Lyžičku si odlož," vraví ktosi. ,,Nie že budeš hrať vypich očko," hovorí s obavou v hlase Jurulík. ,,S lyžičkou môžš hrať akurát tak vylup očko," uzatvára Riško.
,,Čo som ja? Mama je z Bratislavy, otec z banskej Bystrice, najskôr sme žili v Košiciach a teraz som v Bratislave," ozrejmuje Štefanova Katka pri debate o geografickom pôvode jednotlivých členov rodiny. ,,No, z toho ťa musí aj drbnúť," hodnotí s láskou manžel Pištík.
,,Romuško, pozri, čo by si sa mal od Martinka naučiť," upriamuje pozornosť svojho syna na synovca Martinka utierajúceho riady. ,,Tam nedovidím," nekompromisne marí jej nádeje Romuško. ,,Ženy pozerajte, o čo prichádzate," so smútkom v hlase odkazuje potenciálnym láskam Maťko."

A pre úplnosť si môžete pozrieť aj fotodokumentáciu z tejto udalosti.

2009-12-26T17:20:00.002+01:00

Mala som v pláne ešte pred vypuknutím tohtoročných sviatkov zaželať vám všetkým krásne Vianoce. Nestihla som. Ale dúfam, že ste všetci prežili príjemné dni, že Palinkovi sa slovenská kapustnica vydarila a Kaťulka napriek všetkému nesedela za štedrovečerným stolom sama. Boženka sa votrela aj do bratislavských Vianoc, aspoň v podobe darčeka a vraj pri vyprážaní kapra a filé jej prišlo smutno. A Babulka smutno skonštatovala, že v Rači prestierali iba jeden stôl. Tak snáď na budúci rok budeme opäť všetci spolu (aj preto, že Pištík nám bude jubilovať). A nielen na Vianoce.

Pred oslavou

2009-11-24T21:22:00.002+01:00

Úbohá pani Břenková s vodou v kolene mi pripomenula, že som chcela pridať zopár výrokov zo spomínanej kolaudácie u Pištíka. Vtedy mala vodu v kolene Boženka a Kaťulka popri tom, ako sa snažila vyprovokovať bitku, sa o Boženkine koleno oprela. Najmladšej žabičke vyhŕkli od bolesti slzy, Kaťulka zanariekala, že zmrzačila Boženku a ktosi poznamenal, že jej vlastne urobila službu, lebo jej tú vodu vyžmýkala.

Osobne si myslím, že Kaťulkine problémy s kolenom majú korene v (dávnej) mladosti. Kaťulka bola obetavá volejbalistka a ešte obetavejšia atlétka. Údajne dokonca ovládala flopa a pri jednom pokuse skočiť do výšky (v tretrách, lebo sa nestíhala z inej disciplíny prezuť) sa ocitla na vodítkach. A okrem kolena si to odnieslo aj stehenné lýtko. (Nie, nejde o preklepy, ale o ďalšie perly do Kaťulkinho slovníka).

Samozrejme, že prišla reč aj na Kamilkovu dielňu (Jurulíkom nedávno upratanú). Náš kapitán všetkých šokoval, keď s vážnou tvárou predniesol, že v dielni vždy všetko nájde. Pohotovo však dodal, že podmienkou je, že musí hľadať niečo iné. Riška toto konštatovanie nenechalo chladným a donútil Kamila spomenúť si, koľkokrát boli spolu v istom obchode, keď robili kanalizáciu. Jeho švagor sa iba usmial a podotkol, že ho tam aspoň poznajú.

No a nechýbala ani klasická slovná prestrelka medzi dvojičkami. Citujem: ,,Eva, ty prečo nepiješ? Veď ty nešoféruješ. Ty si čudná. Veď my nie sme také dvojičky, aby si musela robiť to isté, čo ja."

No a ja ešte pripomínam, že 28. novembra si u Pištíka dáme reprízu. Oslavovať budeme Kataríny. A Maťkove, Jurulíkove a Katkine narodeniny. A môj titul.

O obruse a vaječníku

2009-11-16T21:21:00.004+01:00

Tak som bola sprdnutá, že nepíšem. Nanešťastie nemám ani žiadnu poriadnu výhovorku. Ale aspoň som pri maličkom upratovaní našla papier s výrokmi z kolaudácie u Pištíka, ktorá sa už pomaličky zaradila medzi historické udalosti. A vďaka tomuto papieriku som si spomenula na historku, ktorú síce naše mamičky nespomínajú príliš často, no o to milšia sa mi vidí. V skratke ide o to, že na jednej dávnej návšteve u Horánskych na Zrínskeho sedel náš roztomilý Romuško babičke na kolenách, tichučko ako myška. Ostatné dve mamičky Evičke závideli, aké poslušné dieťaťko má. A hoci Evička je pyšná dodnes, mamičky (a aj my ostatní) už vedia, že Romuško nesedel pokojne len tak pre nič za nič. Vo svojich baculatých rúčkach totiž držal nožničky a s veľkým sústredením vylepšoval novučičký obrus. Istotne mu dodal mimoriadne moderný vzhľad. Ako Kaťulka na kolaudácii u Pištíka poznamenala, vo veku dvoch rokov musel byť Romuško veľmi inteligentné dieťa. O tom, samozrejme, nikto z nás nepochybuje. Polemiky sa však vedú o tom, ako sa nožničky Romuškovi do rúk dostali (jedna z verzií hovorí, že pochádzali priamo od babičky), mňa by tiež zaujímalo, ako tento vylepšený obrus skončil. No a Štefanova Katka má určite dodnes voči nášmu plavcovi pocit nedôvery, keď si u nich sadá za stôl...

A keď už sme pri Romuškovi, tak plním aj ďalší rest. Fotodokumentáciu z top udalosti leta si môžete pozrieť tu. Tak, tak, už je z nášho strihača oficiálny magister, dokonca aj s diplomom. A my sa všetci veľmi, veľmi tešíme, že pán doktor sa pomýlil. Padnutý vaječník by nám rozhodne toľko radosti nikdy neurobil...

P.S. Fotka k článku je vcelku symbolická. Síce sa to nezdá, ale je na nej aj Romuško. Akurát Evička všetkých presviedčala, že je to úplne inak.

Fotečky

2009-08-11T20:06:00.001+02:00

Aby sme iba nerozprávali, ako veselo nám bolo, tu sú fotky ako dôkaz. Príjemné prezeranie. A nezabudnite komentovať :-)

Ďalší fest za nami...

2009-08-03T23:34:00.007+02:00

S krásnymi novými tričkami sme v sobotu oficiálne odštartovali 4. ročník Hujer festu. V dôsledku finančnej krízy bola účasť i dĺžka o čosi skromnejšia, no napriek tomu môžem s pokojným srdcom povedať, že sme sa mali výborne. Akurát Pištík poznamenal, že prvý augustový víkend v roku sa pomaly mení na lekvárovo-zaváraninovo-hubárske sústredenie. Prím hrali čučoriedky, počítali sa na vedrá. Podaktorí (že Kaťulka) z nich síce chceli variť med, nakoniec ale uznali, že lekvár bude lepší (v pomere 3:1) a že ani zavarené nebudú na zahodenie. A časť skončila spolu s ríbezlami v koláči.

Mimochodom, keď už sme pri Kaťulke, jej preklepy (ako svoje brbty s láskou nazvala) nás bavili aj tento rok. Vďaka nej sme sa dozvedeli, že Riško má Evičkin oriflame (teda orange, mobilný telefón), potom všetkým oznámila, že je ako karkulka....šípková, pričom pri čítaní starých slovenských rozprávok sme toto jej zvláštne vnímanie rozprávkových postáv pochopili, keď namiesto v takom smútku prečítala ,,s vtákom v smútku". No a keď Boženke ukazovala miesto, kam si nachystala lieky, iba dodala, že si ich tam dáva, keby ich včera hľadala.

Aj tento rok sme hrali activity. Opäť hrala prím Kaťulka, jej hádanie slova ,,herec" vojde do histórie rodinných súbojov. Mali sme aj návštevu, pri ktorej podaktoré adeptky na babičkovstvo a materstvo pookriali:-) No a boli sme v sprievode. Tento rok vydržalo iba zdravé jadro, Mirka, Babul a Martinko dokonca nahodili kroje, my ostatní sme chodili od brány k bráne a ochutnávali miestne špeciality. Na záver Boženka vyžobrala varešku a spolu s Katkou aj metlu, každá jednu. Takmer odleteli...

Pre nezúčastnenú alebo krátko zúčastnenú časť rodiny nech čoskoro pridaná fotodokumentácia slúži ako inšpirácia. Na jubilejnom 5. ročníku predsa nesmie nikto chýbať...

Hujerfest 2009

2009-07-07T21:25:00.004+02:00

Tak sa na nás valí jedna rodinná udalosť za druhou. Pištík mi dnes volal, aby som vám všetkým nezabudla dať do pozornosti už štvrtý ročník tradičného Hujerfestu. Miesto konania sa nemení, Liptovská Teplička sa už trasie nedočkavosťou. No a jasný je aj termín. Oficiálne začíname vo štvrtok, 30. júla. Neoficiálne môžu všetci, ktorí milujú tatranský vzduch, hríby a Pištíka, prísť od 25. júla. Program zatiaľ organizačný výbor ponecháva v tajnosti. Takže vypisujte dovolenky a posilňujte bránice. Budete ich potrebovať :-)

Po kolaudácii

2009-07-01T21:39:00.003+02:00

Chvíľu trvalo, kým som zhromaždila dôkazový materiál z poslednej pozoruhodnej akce, ktorú sme rodinne absolvovali. Pre moju maličkosť sa kolaudácia začala pomerne stresujúco, viezla som totiž vlastných rodičov z Karlovej Vsi do až do ďalekej Rače. Ale dorazili sme celí, ani auto neutrpelo žiadnu ujmu. Rovnako úspešne sa presunula časť rodiny z Trnávky, hoci Kaťulkina posádka mala na mále. Naša žabička si to namierila priamo cez križovatku, červená nečervená a na Boženkinu poznámku, že ostatní vodiči museli byť šokovaní, iba sucho skonštatovala, že šokovaná bola aj ona, sama zo seba. Potom sme chvíľu čakali na pána domáceho, ktorý vie, že bez práce nie sú koláče a preto pracuje dosť veľa, lebo má veľkú rodinu a potrebuje veľa koláčov. No a potom sme už v pokoji rodinného kruhu mohli skolaudovať nádhernú latifundiu našich večných kočovníkov. Dokonca sme absolvovali prehliadku s podrobným výkladom, navštívili sme bazén (ale tentokrát bol prázdny), oboznámili sme sa s činnosťou komína, vpustení sme boli aj na Babulkine poschodie. A všetci sme ochkali a achkali dojatím a nadšením. Ešte pred tým sme ochkali a achkali z dôvodu plných brušiek, opäť raz sme sa výborne napapkali. No a aj sme sa vzdelali, pretože Kamilko nám ako správny kapitán vysvetlil príčiny leteckého nešťastia. Počúvali sme so zatajeným dychom. A samozrejme, že sme sa aj pobavili, opäť raz nesklamala Kaťulka, ktorá po menšej potýčke so Štefanovou Katkou vyzvala prítomných, aby sa presunuli pred dom, pretože bude bitka. Pri vstávaní sa však tak razantne oprela do Boženkinho kolena, že tá so slzami v očiach obvinila vlastnú sestru z pokusu o likvidáciu (koleno mala totiž mierne opuchnuté, narezané, plné vody) a bolo po bitke. No a radikálne krídlo má nového predsedu. Lubo ani nevie, ako sa k tejto významnej funkcii dostal, ale pre istotu sa jej nebránil...

Promócia

2009-06-29T20:13:00.002+02:00

Tak som sa nemýlila. Všetci Hujerovci sme srdečne pozvaní. Do auly Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí, kde bude Romuško 10.7.2009 o 17.00 hod. slávnostne promovaný a bude mu udelený titul Magister. Konkrétne absolvoval štúdijný odbor telesná výchova a šport, špecializácia regenerácia na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. No a potom sme očakávaní v Modrom dome, aby sme tento významný deň zajedli a zapili ako sa patrí. Kto chce, môže v rámci gratulácii zablahoželať aj mojej maličkosti k titulu o písmenko dlhšiemu...

Detičky

2009-06-23T21:54:00.002+02:00

Keď už my, synovci a netere, neplníme vaše sníčky po malých, baculatých detičkách, tak aspoň naši domáci miláčikovia vám robia radosť. Konkrétne Akki sa stal hrdým otcom štyroch šteniatok, traja sú chlapci a jedno je dievčatko. Tak im želáme veľa zdravíčka :-)

P.S. Ani s Ellinkou to nie je celkom márne. Bocian s najväčšou pravdepodobnosťou priletí v auguste.

Romuško

2009-06-09T15:06:00.002+02:00

Opäť sa potvrdilo, že naše deti majú nielen najkrajšie hlavičky, ale sú aj najmúdrejšie. Romuško dnes úspešne ukončil svoje vysokoškolské štúdium a je z neho magor. Teda, oficiálne to bude až po promócii, kam sme, dúfam, všetci srdečne pozvaní :-) Takže zatiaľ takto jedna veľká gratulácia od nás všetkých...

Brána

2009-06-04T22:40:00.003+02:00

Pre lepšiu orientáciu nás všetkých, no najmä našej Kaťulky zaslala Babulka názornú ukážku brány, pred ktorou treba telefonovať. A Kaťulka, Ružinov sa Ti mohol objaviť jedine vtedy, ak si hľadala Astrovú. Alebo Rezedovu. V každom prípade dúfam, že v sobotu sa uvidíme:-)

Kolaudácia

2009-06-02T10:55:00.006+02:00

Znie to neuveriteľne, ale naši veční kočovníci sa konečne usadili. Po dlhých rokoch sťahovania a presúvania z jednej mestskej časti našej metropoly do inej mestskej časti našej metropoly našli miesto, ktoré sa im tak zapáčilo, že sa rozhodli na ňom zotrvať. Niet sa čo čudovať, nehnuteľnosť je to priestranná, jej súčasťou je bazén i menší vinohrad. Ale aby sme mali všetci istotu, že tentokrát je to tá správna voľba, sme pozvaní na kolaudáciu. Takže 6. júna presne o 12.00 hod. na Alstrovej 112 v Bratislave. Pri príchode pred škaredú drevenú bránu treba zatelefonovať Pištíkovi, Katke, Babulke alebo Martinkovi. Roxi ešte telefón nedostal.

Dôkazy

2009-05-21T12:47:00.002+02:00

S malým oneskorením je pripravená majálesová fotodokumentácia, aby ste si vylepšili náladu v týchto pohnutých časoch. Dobre sa bavte:-)

Majáles

2009-05-12T22:16:00.004+02:00

Už sme prišli z výletu, nezmokli sme a sme tu. A že to bol výlet parádny! Štyri európske krajiny za štyri dni. Maďarsko s prezidentkou Boženkou, pri ktorej prízvuku by jeden neveril, že po maďarsky vlastne vôbec nevie. V Grécku nás privítal dokonalý Grék Zorba alias Vladuško, ktorý po poobednej sieste odštartoval antický deň. V Taliansku nám všetky tamojšie dobroty servírovala živá paradajka. Akurát bozkávať sa s Pištíkom nikomu príliš nechcelo. No a záver nášho výletu patril Francúzsku a vždy vľúdnej Gissele. I keď Evička mala okrem prezidentskej i ďalšiu zodpovednú úlohu. Oficiálne bola vymenovaná za Hujerovskú informačnú službu, a už navždy sa stala našou HIS-kou-Gizkou. Ostatní účastníci megazájazdu sa neflákali, ale ministrovali. Katka s doskou a kladivkom dohliadala na spravodlivosť a s prehľadom riešila všetky drobné konflikty. Úspešne jej sekundoval minister vnútra Riško, hoci občas bol nútený použiť zbraň zapožičanú organizačným výborom. O zdravie sa starala Vierka a veru, nebola celkom bez práce. Kamilko riešil (tele)komunikačné problémy, takže vás určite neprekvapí, že sme si všetci veľmi dobre rozumeli. Po kultúrnej stránke všetko zastrešoval Jurulík, takže ani jedno vulgárne slovo nepadlo. A nad tým všetkým s noblesou a nadhľadom vľúdne vládla a sem-tam depresii prepadávala naša majálesová kráľovná. Kaťulka občas trvala na výmene poddaných a vlády, občas sa pohrávala s trestom smrti a občas udeľovala milosť. No v každom prípade bola dokonalá. A vznešená.
Napriek tomu, že sme vlastne z Unhošťa päty nevytiahli, tie štyri dni stáli za to. Aj vďaka nečakanej návšteve spoza veľkej mláky. Myslím, že Vladuško bude ešte dlho spomínať, ako pri dverách sám sebe vravel, že tá pani vyzerá ako Táňa, ale že to nemôže byť Táňa, lebo tá je predsa v Kanade. Naozaj to bola Táňa a Ivan s ňou. Všetkým nám vyrazili dych. A my konečne s istotou vieme, že tie vtipné historky sú naozaj pravdivé. Takže dúfam, že dovidenia o rok platí pre všetkých...

P.S. Vrcholné momenty Majálesu dostanú svoj priestor aj s príslušnou fotodokumentáciou:-)

Po zasadnutí organizačného výboru

2009-03-29T22:36:00.001+02:00

Milí účastníci 2. ročníka unhošťského Majálesu zbystrite pozornosť. Prichádza ďalšie upresnenie pokynov na túto vskutku nezabudnuteľnú akciu. V piatok rokoval organizačný výbor a poveril ma, aby som vám tlmočila nasledovné:
1. Jedálniček
V stredu konzumujeme to, čo si prinesieme (a čo nám s láskavým dovolením poskytnú domáci), vo štvrtok je v pláne guláš, v piatok máme grilovací deň, v sobotu si pochutíme na špagetách a na nedeľu sme naplánovali mäsko s ryžou a mrveničkou. Na skúsenejšej generácii teraz je, aby dohodla podrobnosti, nech každá rodina vie, čo má priniesť. Prípadne, čo sa nakúpi a rozúčtuje priamo na mieste. Posledné Vianoce boli v tomto smere na veľmi dobrej úrovni, tak dúfam, že na ne s úspechom nadviažeme.
2. Olympiáda
Vlaňajší pioniersky tábor priniesol vzrušujúce zápolenia rodín, na ktoré dodnes s láskou spomíname. Preto sme rozhodli aj tento rok zaradiť športovanie do majálesového programu. Počas návštevy Grécka sú v pláne olympijské hry. Jednotlivé disciplíny ostanú do poslednej chvíle v tajnosti, minimálne jedna si však vyžaduje dôslednú prípravu a tak vás s ňou oboznamujeme už teraz. Úlohou manželských párov je nacvičiť tanečnú choreografiu na hudbu z muzikálu Mama Mia, konkrétne na pesničku Dancing Queen. Povolené je všetko, vrátane akrobatických figúr, pričom v rámci rodovej rovnosti môže dvíhať kto chce koho chce. Pre inšpiráciu malá ukážka z filmu. A ešte prosba adresovaná Kaťulke: Na trampolínu sa naozaj vykašli (Meryl Streep na rozdiel od teba nečaká na nový kolenný kĺb).
No a na záver chcem ešte povedať, že organizačný výbor sa už na vás všetkých veľmi teší. Dúfam, že sa tešíte aj vy. Verte mi, okrem iného sa dočkáte aj veľkého polnočného karnevalového prekvapenia...

Upresnenie

2009-03-24T09:39:00.004+01:00

Takže, milí naši cestovatelia, zopár maličkostí treba uviesť na tú pravú mieru. Vašou úlohou (a to úlohou každého jedného z Vás, nie rodiny ako celku) je nasledovné:
1. vyrobiť si karnevalovú masku (vylúčené sú vypožičané a zakúpené kostýmy, vlastnoručná výroba je podmienkou a vzhľadom na široké možnosti unhošťského sídla je pravdepodobná aj jej výroba priamo na mieste, spomeňte si na homeless duo na Kaťulkinej 50-tke),

2. priniesť jednu (slovom jednu) ,,hodnotnú“ cenu do tomboly (systémom čoho sa chcem zbaviť, zakázané sú vlastné manželky a manželia),

3. pripraviť si aspoň jeden kus oblečenia vo farbách štátov, ktoré navštívime, teda v národných farbách Maďarska, Talianska, Grécka a Francúzska. Opakujem, kus oblečenia. A pre inšpiráciu dodávam, že to môže byť napríklad tričko, ponožka, šatka, sukňa alebo nohavice,

4. snaživejší jednotlivci si môžu naštudovať reálie o našich európskych destináciách a následne nás s nimi oboznámiť, aby aj tí menej snaživí boli o niečo múdrejší.
A to je všetko. Nič viac a nič menej. Len tieto tri (a pre snaživejších štyri) úlohy. Čo znamená, že netreba zháňať žiadne vlajky, zástavy, prezidentské štandardy ani nič podobné. Vzhľadom na finančnú krízu to berte ako pokyn využiť domáce zdroje. Verím, že sú plné nielen inšpirácie, ale aj hmotných statkov.
Všetko ostatné zabezpečí organizačný výbor (teda Miruška, Babulka a moja maličkosť).
A sľubujem, že tento týždeň zapnem skype a Vaše prípadné všetečné otázky osobne zodpoviem.

Majáles

2009-03-21T20:42:00.004+01:00

Kaťulka sa na mňa nedávno obrátila s prosbou zrekapitulovať pre rodinných zábudlivcov základné pokyny na 2. ročník majálesu v Unhošti. Trvalo mi to trošku dlhšie, s Babul sme si totiž vyrazili na lyžiarsky zájazd. Bolo vynikajúco.

A teraz k tým pokynom. V prvom rade termín: nástup je v stredu 29.spríla, odchod v nedeľu 3. mája. Tento rok si oprášime vedomosti zo zemepisu. Ako sme vás už informovali, budeme cestovať po Európe. Konkrétne sa pozrieme do Maďarska, Grécka, Talianska a Francúzska. Tí snaživejší z vás si môžu naštudovať zaujímavosti o týchto destináciách a nás ostatných s nimi počas dňa oboznámiť. Vítané sú aj veršovačky a riekanky v jazyku tej - ktorej krajiny. No a samozrejme oblečenie prispôsobené jednotlivým národným farbám. Na čo by ste nemali zabudnúť, to sú karnevalové masky. Podmienkou je ich vlastnoručná výroba. Určite vás poteší, že najkrajšia maska (ktorá to bude, rozhodne hlasovanie) sa môže tešiť na skutočne hodnotnú cenu. Čím sa dostávame k ďalšej inštrukcii. Nezabudnite na ceny do tomboly. Každý účastník majálesu môže priniesť jednu maličkosť (alebo veličkosť), ktorú by rád posunul niekomu inému. A to je zatiaľ všetko. Jedálniček preberieme individuálne. Všetko ostatné sa včas dozviete...

Miruška

2009-03-03T18:21:00.004+01:00

Tak, oficiálna oslava okrúhleho životného jubilea prvého československého vnúčaťa je úspešne za nami. A prišli aj hostia, dokonca takí, ktorých naša oslávenkyňa vôbec nečakala. Evička nás síce všetkých presviedčala, že Mirka určite niečo tuší, že si určite domyslí, že na masáž a ku kaderníčke ju neposielame len tak, ale našťastie sa (na počudovanie) mýlila. Mirka totiž netušila vôbec nič. Lebo hoci pár krát sondovala, či Vierka a Vladko predsa len neprídu, akékoľvek nádeje boli zarazené hneď v počiatku. Pomohla tomu silná chrípka, ktorá sa prehnala Nemeckom a ktorá skolila aj náš dôchodcovský pár. Dokonca sme nemuseli ani nič prikrášľovať. Pán Vladimír schudol 8 kíl a iba ležal a slečna Vierka na tom tiež nebola najlepšie. A tak, keď na Mirušku vo štvrtok poobede vyskočili spoza dverí, úprimne sa od dojatia rozplakala. Až sme boli dojatí aj my ostatní.
Oficiálny oslavný obed sme absolvovali v sobotu. Evička s Kaťulkou podpichovali, že by rady ochutnali minimálne 30 chodov a keďže ich želaniam by jeden iba ťažko odolal, stalo sa. Chodov bolo, keď započítame aj príchod a odchod, viac ako 30 a časť dobrôt si môžete prezrieť na priloženej fotodokumentácii.
Aj sme Miruške gratulovali. Myslím, že čajníku sa celkom potešila. Ani kladivo nebolo na zahodenie. No a s Babul sme jej odovzdali fešného svalnáča, dokonalého chlapa. A z ostatných serióznych darčekov bola nadšená.
Samozrejme, že sme sa opäť raz nasmiali a opäť raz nesklamala Kaťulka, ktorej od Vianoc vŕta v hlave dokonalý vzhľad americkej hviezdy Meryl Streep. Kaťulka totiž zistila, že sú takmer rovesníčky. O to viac ju škrú pohybové kreácie staršej z nich vo filme Mama Mia. A keďže Kaťulka je veľká bojovníčka, tuším, že na majálese v Unhošti sa dočkáme vzrušujúcej choreografie v rytme Abby. Svedčí o tom aj táto konverzácia:
Kaťulka: ,,Tú pasádu (rozumej pasáž), čo tam cvičila, tak tou ma normálne nasrala. Kúpime si na leto trampolínu."

Vladko: ,,Pozrite na internet, či predávajú aj trampolínu s vozíkmi."

Kaťulka: ,,Pre teba, Evi, kúpim trampolínu aj cez celú žumpu. A budeme skákať na vozíku."
Čím sa dostávame aj k ďalšiemu bodu, ktorý sme stihli prebrať. Počas majálesu 2009 budeme putovať po Európe. Dúfam, že príprava masiek je v plnom prúde...

A na záver ešte ešte jedna veľká gratulácia Miruške. Ako Jurulík povedal, želáme jej, aby sa jej splnilo to, či si sama želá...

Termíny

2009-01-13T21:11:00.005+01:00

Po krátkej bojovej porade v Liptovskom Mikuláši a internetových urgenciách prichádza čas na to, aby ste otvorili svoje diáre a poznačili si pár rodinných akcií, ktoré nás v roku 2009 neminú. Prvým pevne stanoveným termínom je oslava okrúhleho životného jubilea prvého hujerovského dieťaťa narodeného v Československu. Správne tušíte, že je to Miruška. Od sfúknutia prvej sviečky už veľa vody Dunajom pretieklo. A tak vás všetkých 14. februára rada privíta vo svojom priestrannom bratislavskom byte na veľkolepej rodinnej párty pri príležitosti jej 30-tych narodenín.

Predtým a medzitým oslávia narodeniny Evička, Boženka (február), Gabuška, Romuško, Miruškina teta z Kanady (marec) a Kaťulka (apríl). Tak predpokladám, že dáky ten menej pompézny rodinný obed bude.

Ďalším pevne naplánovaným podujatím je Majáles v Unhošti. Druhý ročník sa uskutoční od štvrtka 30. apríla do nedele 3. mája. Tematické zameranie bude upresnené počas najbližších dní a týždňov, takže pozorne sledujte rodinný blog, dozviete sa viac. Už teraz však vyhlasujem prísny zákaz pre hru Activity, keďže počas vianočných sviatkov takmer vyvolala hromadnú bitku. Rada mladších sa uzniesla, že povolené budú kocky, žolík, kanasta a Človeče, nehnevaj sa.

Tomáško (máj), Kamil a Palinko (júl) sú trojlístok oslávencov v čase do ďalšej akcie. Narodeninová párty je, samozrejme, vítaná.

Už po štvrtýkrát sa v auguste všetci zídeme na Hujer feste v Liptovskej Tepličke. Termín folklórnych slávností pod Kráľovou hoľou ešte nie je známy, počítajte však so začiatkom mesiaca.

K oslávencom sa zaradí Riško (september), no najmä Babulka, druhé hujerovské dieťa narodené v Československu. Okrúhly vek oficiálne dovŕši 22. septembra, kedy jej všetci potrasieme pravicou a odovzdáme hodnotné dary, to sa istotne včas dozvieme.

Potriasať pravicou budeme aj Štefanovej Katke, Jurulíkovi a Davidovi (október), Maťkovi a Vladuškovi (november) a na sklonku roka 2009 Pištíkovi a slečne Vierke (december). No a samozrejme nás opäť čakajú Vianoce.

Dúfam, že aspoň jedno podujatie bude dostatočným lákadlom aj pre Miruškinu tetu z Kanady a v roku 2009 k nám priletí z veľkej diaľky. A možno aj spolu s prvým hujerovským vnúčaťom vôbec, aby sme mohli osláviť aj jeho okrúhliny.

Koláče

2009-01-04T12:24:00.007+01:00

Myslím, že je ten správny čas spomenúť jeden z vrcholov minuloročných Vianoc. Popri pocite spolupatričnosti, radosti zo spoločne stráveného času a iných duchovných hodnôt to bolo nepochybne množstvo vianočných koláčov. Tradičných 15 druhov sme v roku 2008 výrazným spôsobom prekročili. A nikto spomedzi tipujúcich sa k skutočnému číslu ani zďaleka nepriblížil. Koláčov totiž bolo presne 33 druhov. Do pečenia sa okrem tandemu Boženka - Evička zapojila aj Babulka, Miruška, moja maličkosť, Palinko, no a všetkých nás šokovala Kaťulka. Z cudziny na rodnú hrudu prepravila rovné tri druhy lahodných pochúťok. Posmelená chválou, ktorá sa na jej cukrárske umenie zniesla, navrhla naša Kaťulka, aby sme všetky koláče naložili na jednu tácku a urobili ochutnávku spojenú so súťažou o najchutnejší vianočný koláč. Jej želanie sa splnilo iba čiastočne vo forme esteticky uložených dobrôt na jednej tácke. Ale hodnotenie môžeme urobiť aj dodatočne. Takže, pokojne hlasujte za svojho favorita. Pre lepšiu orientáciu nech vám slúži prehľadný zoznam:

1. kozie bobky

2. krehké makové pečivo

3. chilli tyčinky

4. florentínky

5. babičkine orechové štangličky

6. grilážky

7. gaštanová roláda (známa tiež pod názvom chrenový koláč)

8. tvarohová bábovka

9. čokoládové sušienky

10. orechové sucháre

11. madľové sucháre

12. kaťulkine marokánky

13. slivkové guličky

14. kaťulkine orechové tyčinky

15. šľahačková bábovka

16. medvedkove labky

17. chrumkavé keksíky

18. perníky

19. strúhaný tvarohový koláč

20. zázvorníky

21. bratislavské rožteky makové

22. bratislavské rožteky orechové

23. makovník

24. orechovník

25. medové rezy (na obrázku chýbajú, naplnené boli až dodatočne)

26. medovníčky

27. orechové srdiečka

28. karamelové košíčky

29. viedenská bábovka

30. bábovky od ferrera

31. londýnske paličky

32. mirkine opité gule

33. pištíkove trubičky

Vianoce

2008-12-29T20:22:00.003+01:00

V piatok ráno, keď sme v Liptovskom Jáne delili koláče a ostatné zvyšky starostlivo naplánovaného jedálnička, najčastejšie bolo počuť vetu, že nám tento rok sviatky príliš rýchlo utiekli. A že utekajú každým rokom rýchlejšie. Možno je to preto, že si stále viac uvedomujeme, čo tieto spoločné dni pre nás všetkých znamenajú. Sú to neopakovateľné chvíle a ja dúfam, že ich budeme všetci spolu prežívať čo najdlhšie. Lebo napriek všetkým menším, či väčším zádrhelom nás nabíjajú energiou a láskou.

A tu je pár vizuálnych zážitkov...

Organizačné pokyny

2008-12-14T15:56:00.002+01:00

Ešte desať dní a sú tu Vianoce a príde Ježiško a my všetci, čo sme poslúchali dostaneme veľa darčekov. Istotne vám nemusím pripomínať, že tento rok sa budú odovzdávať v Liptovskom Jáne, konkrétne v penzióne Aurel. A aby nám všetkým boli jasné aj ostatné organizačné záležitosti, pripravila Babulka podrobný inštruktážny manuál. Prosím, pozorne si ho všetci prečítajte.

PRÍCHOD:
Sobota: Maťko, Babulka, Boženka, Jurulík, Mivi, Evička, Riško, Vladuško, Vierka, Pali, Roxy, Miška

Nedeľa: Romanko, Gabika
Pondelok: Kaťulka, Kamil, Tomáško
Utorok: Katka a Štefko

UBYTOVANIE:

Izba A: Jurko, Riško, Kamil
Izba B: Vladuško, Vierka, Miška
Izba C: Štefko, Katka a Roxi
Izba D: Boženka, Kaťulka, Evička
Izba E: Gabika, Mivi, Babulka
Izba F: Romanko, Maťko, Tomáško, Palko
V miestnosti G bude zriadená spoločenská, stravovacia, stretávacia, zábavná, darčeková miestnosť

Na izbách budú k dispozícii uteráky (nie osušky) a v kuchyniach aj kuchynské utierky. Toaletné papiere tiež k dispozícii
Spoločná veľká kuchyňa je umiestnená medzi miestnosťami F a G. Je komplet vybavená riadmi, hrncami, príbormi, pohármi, chladničkou a mrazničkou, plynovým šporákom s elektrickou rúrou, mikrovlnkou.
Malé chladničky sú aj v každej izbe, aj malá príručná kuchynka (keby napríklad chlapci vyhladli, tak aby si mohli niečo uvariť, ako oni majú vo zvyku, pozn. red.)
Drevo do krbu a na guláš zabezpečené, kotlík na guláš tiež.
Vianočný stromček je vyzdobený.

JEDÁLNIČEK:
Sobota 20.12.2008
Každy bude papať to, čo si prinesie z domu, v najhoršom prípade - reštaurácia to istí.

Nedeľa 21.12.2008
Zeleninová polievka od Boženky, ingrediencie zabezpečuje Boženka,
Boloňské špagety od Babulky, ingrediencie: Babulka - špagety, mäso, Boženka - rajčiny v konzerve, ostatné sa kúpi v Tescu

Pondelok 22.12.2008
Guláš od Vladuška, ingrediencie: Vladuško - mäso, Štefko - zemiaky, cibuľa, cesnak, papriková zmes, olej

Utorok 23.12.2008
Dojedáme guláš
Pečené zemiaky od Babulky, ingrediencie: Štefko - zemiaky, cibuľa, v Tescu sa kúpi - oravská slanina, smotana, syr
Tatarák od Jurulíka, ingrediencie: Jurulík zabezpečí všetko potrebné

Streda 24.12.2008 - Štedrý večer
od rána hladujeme, kto nevydrží bude mať k dispozícii tresku (ak ju neskonzumujeme už v predošlé dni), zabezpečí Majuška zo Žiliny
Štedrovečerná kapustnica od Evičky, ingrediencie: Evička zabezpečí všetko potrebné
Rybacia polievka od Evičky, ingrediencie: Evička zabezpečí všetko potrebné (upozornenie pre Vladuška, vývar z rybacích hláv nevylievať, predstavuje základ na polievku)
Zemiakový šalát od Štefka, ingrediencie: Štefko - zemiaky, cibuľa, Boženka - majonéza, Tesco - mrazený hrach
Vyprážané rybie filé, kapr, a rybie filety, ingrediencie: Majuška zo Žiliny - filé, Riško a Jurulík - kaprov, Evička a Boženka - strúhanka, Tesco - vajcia

Štvrtok 25.12.2008
Dojedáme kapustnicu, šalát a rybičky
Rodinná rada musí odhlasovať, či to bude dostatočne alebo budeme piecť malú morku

KOLÁČE
Babulka: 2x Medvedkove Labky, 2x Keksíky, 1x Šľahačková bábovka, 1x Strúhaný tvarohový koláč
Boženka: Grilášky, Gaštanová roláda, Medové rezy, Orechové štangličky, Suché pečivo, Bábovka tvarohová
Evička: Medovníky, Bratislavské rožky, Makovník, Orechovník, Zázvorník, Londýnske paličky Bábovka
Palko: Bábovečka Ferrero (a samozrejme, čo zamestnávateľ poskytne pre rodinu z východu)

KTO ČO ZABEZPEČÍ a DONESIE:
Horánski z Bratislavy
Zemiaky, Cibuľa, Cesnak, Papriková zmes do guláša, Olej, Káva Nesca, Víno biele a červené, Koňak, Špagety, Mäso na špagety, Karty, Kocky, Spoločenské hry, Kahance, Svietniky, Obrúsky na vianočný stôl, Trubičky, Oblátky, Med

Švagerkovci
Veci na zeleninovú polievku, Rajčiny v konzerve na špagety, Mäso na tatarák, Ryby, Majonéza do šalátu, Bravčová masť, Treska, Zavináče, Fritéza, Obrusy, Jablková šťava, Figy, ďatle, Vlašské orechy, Chren

Kráľovičovci
Kapusta do kapustnice, Sušené hríby, Klobása, Mletá červená paprika, Údené mäso, Zavárané uhorky, nakladané huby, Káva, Fritéza, Ručný šľahač, Cukor, Soľ, Plachta pre Mišku

Břenkovci
Cukor, Mlieko, Maslo, Klacíky, Malkao, Pivo Staroprameň

Horánski z Frankfurtu
Bábovky Ferero, Mäso na guláš

DOKÚPI SA V TESCU
syr tvrdý, nátierkové syry, šunka, smotana kyslá, sladká, na varenie, vajcia, mrazený hrach, čipsy a soletky, kečup, horčica, múka, koreniny na guláš, koreniny, vegeta, nealko – minerálny, kofola, chlieb, pečivo, ovocie

Babulka pevne verí, že to organizačne zvládneme a už teraz sa teší na spoločne prežité chvíle. A ja dodávam, že to určite zvládneme na výbornú (ako po minulé roky).

2008-12-09T16:21:00.002+01:00

S radosťou vám všetkým oznamujem, že ste držali palce dostatočne silno. Skúška je úspešne za mnou. Ani sa mi nechce veriť, že do tých papierov a zákonov, čo mám porozvláčané po celom byte už nemusím pozerať. V Liptovskom Jáne oslavujeme, to je vám, dúfam jasné:-)

Upozornenie

2008-11-27T23:24:00.002+01:00

Milá rodina, keďže moje aktuálne psychické rozpoloženie nie je príliš optimistické (povedala by som, že je skôr zúfalé), tak sa na tému Vianoce nejdem veľmi rozpisovať. Stačí mailík od Vladuška, ktorý sa zároveň stáva aj oficiálnym organizátorom a šéfom našej decembrovej párty. Jeho slová teda rozhodne neberte na ľahkú váhu a k plánovaniu Vianoc sa postavte zodpovedne. Ja sa pridám hneď, ako sa moje rozpoloženie zlepší. Tak všetci držte palce, aby sa naozaj zlepšilo...

Pozor, pozor!

Organizacne opatrenie. Nebrat na lahku vahu. Vianoce su tu a rodina Hujerova nema este jedalny listok. Pochybujem, ze aj pecenie sa uz zacalo. Neviem, ako sa dostaneme na 12 druhov kolacov. Prosim surodencov, aby zacali spolupracovat a dufam, ze sa nam podari zostavit vcas sviatocny jedalnicok.

Rad by organizator Vovuska.

Kto hľadá, nájde

2008-10-24T16:26:00.003+02:00

V posledných pár týždňoch je môj život pomerne monotematický. Vstávam okolo deviatej, pozriem si seriál V siedmom nebi, a potom sa až do večera učím. Takže keď ma v blízkej budúcnosti uvidíte, pravdepodobne budem pripomínať paragraf. Akurát včera som sa dočkala malého oživenia. Hľadala som totiž fotky na potenciálny preukaz. Deň predtým mi ich doručila Boži z fotolabu. No a ja som ich zrazu nevedela nájsť. Hľadala som najprv s nadhľadom (veď som ich tu niekde videla), potom s menšou nervozitou (veď tu predsa musia byť) a nakoniec s úplným zúfalstvom a šťavnatými komentármi na vlastnú bordelársku adresu. Prehľadala som všetky možné aj nemožné miesta, prelistovala knihy, prehádzala noviny, pridali sa aj Boži a Jurulík. Nič. Tak mi napadlo, že som tie fotky určite vyhodila. Rovno do kontajnera. A s Boži nám prišlo ako výborný nápad ísť tie fotky do toho kontajnera hľadať. Nie, nebolo jednoduchšie dať si spraviť fotky nové, lebo na nose mám herpes (dosť viditeľný) a navyše ani vlasy nemám nafarbené. Takže sme išli. Ja vyzbrojená baterkou a Boži stareckou palicou, obe v teplákoch. Jurulík nám ešte telefonicky podal informáciu, v ktorom kontajneri sa inkriminovaný metrosáčik nachádza. Čo vám poviem, vyzerali sme ako dve bezdomovkyne na love. Boži palicou (inak vcelku skúsene) poprehadzovala obsah kontajnera, ja som jej prisvecovala, ale žiaľ, metrosáčik sme nenašli (niekto nás musel predbehnúť). A keď sme už pomaličky zronené opúšťali kontajnerový priestor, ozvalo sa: ,,Dobrý večer susedy, nepotrebujete pomôcť?" Áno, náš sympatický sused sa práve v tej chvíli rozhodol, že je správny čas na vysypanie smetí. Neviem, ale snáď sa nám ho podarilo presvedčiť, že sme naozaj nehľadali niečo chutné na večeru...

Mimochodom, fotky boli celý čas na almare, schované za svietnikom slona. Akurát nekričali.

Oslava

2008-09-19T16:37:00.002+02:00

Tak sa mi zdá, že sa vám tieto naše rodinné oslavy zapáčili. Teda, nie žeby pred tým nestáli za to, len sa mi vidí, že postupom času sú čoraz príjemnejšie. Tá posledná Riškova vojde do dejín minimálne ako na dlhú dobu posledná 50-ka v rodine. Veď aj Riško dostal náležité ocenenie v podobe olympijskej medaily. Nehovoriac o tom, že dekorovaný bol vskutku originálne, švagrovia mu potriasali pravicou oblečení v monterkach a s helmami na hlavách. Dokonca vyšli noviny výlučne na túto počesť. A Riško dostal aj kladivo (síce sladké, ale predsa).
K jedlo by som povedala toľko, že ho bolo veľa a bolo vynikajúce. Akurát Kaťulka (kto iný, samozrejme) mala výhrady, že vyprážaná zmrzlina je nielen sladká, ale aj slaná. Navyše nám všetkým pripravila šok, keď po provokáciách svojej dvojičky prestala rozprávať. Báli sme sa, že strata reči je trvalá, ale po pol hodine mlčania nám všetkým odľahlo. Kaťulka prehovorila.
V nočných hodinách sme sa takmer všetci presťahovali k Evičke s Riškom na pyžamovú party, na druhý deň nechýbali tradičné raňajky, osviežené kávou u Judity. Kaťulka po ceste prišla s novou diagnózou, bolel ju totiž lýtkovo-stehenný sval.
Ako už MTzK pripomenula, najbližšie jubileum oslavuje David, čo Kaťulka hodlá využiť na celorodinnú návštevu Kanady. Ale možno by mohol prísť oslávenec na Slovensko, keby sme ho veľmi poprosili...

Čože je to 50-ka

2008-08-29T11:16:00.002+02:00

Ako sa hovorí, na každého raz dojde. A hoci sa Riško bránil zubami-nechtami, dospelosť ho dobehla. Teda, aktuálne iba dobieha, lebo svoje okrúhle narodeniny oslávi až o niekoľko dní, presne 5. septembra (čo vám, samozrejme, vďaka vkusným kalendárom nemusím pripomínať). No a o pár dní neskôr sme všetci srdečne pozvaní na oficiálne privítanie Riška v kruhu plnoletých osôb. Nezávislý člen radikálneho krídla nás, aj s vecnými a hodnotnými darmi, očakáva 13. septembra (v sobotu) o 17.00 hod v Modrom dome vo Vajnoroch. Účasť je aj v tomto prípade povinná.

Vikingovia

2008-08-26T22:38:00.002+02:00

V dnešných mailoch ma prekvapil ,,dopis" od Kaťulky. Moja obľúbená teta takto už dávnejšie nazvala maily a ja sa nad tým vždy pousmejem.

Ale poďme k veci. To, že z Tomáška sa stal Rogan, to všetci dobre vieme. Ale o tom, že z Kamila sa stáva jeho verný nasledovník, o tom sme doposiaľ netušili. Nuž, vyzerá to tak, že o chvíľu budeme najstaršieho príslušníka Hujer family oslovovať iným menom...

,,Dopis" od Kaťulky

Tak toto sú moji dvaja vikingovia! Už aj Kamil sa na to dal, budem musieť aj jemu niečo ušiť, lebo toto oblečenie má požičané od Tomáška. Boli teraz spolu v Poľsku, tam samozrejme Kamil našiel nejakého kamaráta, ktorý doprevádzal dcéru, ako Kamil Tomáška. Do tábora medzi seba ich mladí nezobrali, dedkovia vikingovia mali svoje stany pomimo, spolu popíjali a fotili detičky. Aby nemuseli platiť vstupné, tak tiež museli byť dobovo oblečení. Tomáš je z toho nadšený a Kamil tiež, mňa sa radšej nepýtajte. Vaša Kaťulka...

A ja dodávam, že im to obom veľmi pristane. Neviem ako vám, ale mne sa zdá, že Kamil dokonca omladol...

Vianoce

2008-08-22T18:26:00.002+02:00

Nie, toto nie je žiadny omyl. Aj keď do vzrušujúceho odbaľovania darčekov chýbajú tak štyri mesiace, mám dôležitú, s Vianocami súvisiacu informáciu. Pištík mi včera s nadšením hlásil, že penzión Aurel v Liptovskom Jáne je zarezervovaný. Konkrétne od rána 20. decembra do rána 26. decembra (odísť musíme do 10.00 hod). Takže šup, vytiahnite kalendáre, notesy, vypisujte dovolenkové lístky a nastavujte súradnice do GPSiek. Účasť je, ako inak, povinná. A ktovie, možno keď budete poslúchať, príde aj MTzK...

Kaťulkin slovník

2008-08-19T22:45:00.003+02:00

V Liptovskej Tepličke sme definitívne odštartovali tvorbu diela výnimočného, jediného svojho druhu, mimoriadne významného, prevratného a istotne aj inšpiratívneho. Nazvime ho pracovne Kaťulkin slovník.
Tu sú prvé výrazy hodné zaznamenania:

výškrabok - najmladší súrodenec v rodine, v tomto prípade Boženka.
magomanka – žena, ktorá má stále pocit, že nemá dosť (názorná ukážka: Evička zisťuje, či bude na raňajky dosť hríbov s krupicou. ,,Evi, jasné, že bude, veď nebuď magomanka,“ znela odpoveď)
rozčarovaná – nadšená, šťastná, ohromená (Kaťulka, chváliac sa tým, že upiekla v jeden deň tri koláče, na zdôraznenie tohto veľkého úspechu nadšene vykríkla: ,,Som zo seba úplne rozčarovaná“)

Tak sa snáď dočkáme aj knižného vydania. Pravda, ak Kaťulka ešte nejaké to slovíčko pridá...

Premiéra

2008-08-09T17:20:00.007+02:00

Aby bol náš pobyt v Liptovskej Tepličke chronologicky zmapovaný, pokračujeme spoločnou večerou v Turničke. Tak sa volá miestna reštaurácia, ktorá nápor Hujerovcov zvládla so cťou. Asi jediným nespokojencom bola naša Kaťulka, ktorá sa najprv sťažovala na nedostatok životného priestoru (odsadnutím od Kamila ho síce mala ešte menej, ale tvárila sa spokojnejšie), jej skutočné utrpenie však prišlo s objednaním jedla. Tepličské halušky kuchár nie a nie uvariť a tak, keď sme už takmer všetci jedli, vyrukovala na čašníka s otázkou: ,,Tie halušky ešte nie sú? Viete, ja som som hladná ako hovädo!“ V ďalšom kole chcela Kaťulka uhasiť aspoň smäd a tak si objednala minerálku. ,,Naozaj minerálku?“ pýta sa neveriacky čašník. ,,Viete, ona je chorá,“ bránil svoju sestru Vladuško. A všetko to zaklincovala Kaťulkina dvojička Evička slovami: ,,Áno, ona je chorá, na pľúcka“ a významne sa pritom poklepkávala po čele. Kaťulkine zúfalstvo s pribúdajúcim časom narastalo, a tak sa uchýlila k nepozorovanému vyjedaniu tanierov, na čo jej Vladko poradil, aby obišla dvakrát stôl a bude najedená. Možno ho Kaťulka mala poslúchnuť. Tepličské halušky jej údajne veľmi nechutili...

No a po večeri nasledoval mimoriadne kultúrny program, premiéra celovečerného filmu ,,Pioniersky tábor Unhošť 2008“. Záujem o projekciu bol veľký, šopa vypredaná do posledného miestečka. Slávnostný ráz celej akcii dodalo dekorovanie víťazov súťaže o najkrajšiu pionierku a najkrajšieho pioniera roku 2008. Vladuško a Evička prevzali svoje šerpy a korunky a dúfam, že budú dôstojnými nositeľmi týchto významných titulov. Evička tušiac dôležitosť chvíle, nepodcenila prípravu. Do šopy dorazila v nádhernej večernej toalete, doplnenej vkusnými šperkami a vysokými topánkami (siahajúcimi až po kolená, keďže išlo o gumáky). Pri preberaní titulu nezabudla poďakovať všetkým, ktorí jej posielali hlasy a samozrejme prišlo aj na svetový mier. Nuž a až do konca zletu sme jej nepovedali inak, než La Fantína...
Samotná premiéra dopadla nad moje očakávania. Niektoré vtipné repliky zanikli vo výbuchoch smiechu a dokonca som v hľadisku zbadala i slzy smiechu.

Na výlete

2008-08-06T17:34:00.005+02:00

Piatkové veľmi skoré ráno (mohla byť tak jedna hodina) sme na tohtoročnom Hujerfeste zasvätili hazardu. Uzatvárali sme stávky, kedy dorazia Kráľovičovci. Tipy boli rôzne. Od prehaných optimistov (6.00 hod ráno) po ničím nepodložené pesimistické úvahy (14.00 poobede). Najpresnejší odhad mal nakoniec Pištík, ktorý tvrdil, že opel zatrúbi pred bránou o 7.45 hod. V skutočnosti nás Kráľovičovci nechali spať o kúsok dlhšie. Prišli presne o 7.52 hod. No a potom, o niečo neskôr sme sa vybrali na výlet.

Važecká jaskyňa bola krátka, ale krásna. Už pred vstupom sme pútali pozornosť ostatných návštevníkov rovnakými šiltovkami a vtipnými rozhovormi.

Prišlo aj na hromadné fotenie (pričom Vladuškova požiadavka znela jednoznačne, odfoťte mi aj tenisky, sú nové). Priamo v jaskyni pri pozostatkoch medveďa Kaťulka hovorí Evičke: ,,Eva, už si pozbierala kosti na polievku?“ Sprievodkyne nás nemohli prehliadnuť a tak, keď sme sa mali naskladať na menšiu plošinku jedna z nich vraví: ,,Všetci sa pekne posunieme tak, aby sa aj rodina Hujerova zmestila.“ Potom nás čakala neľahká úloha, mali sme ostať také dve minútky úplne ticho. Verte či nie, ale našej rodine sa s výnimkou spánku (aj to je otázne, vďaka chrápajúcemu komandu) podaril tento husársky kúsok po prvýkrát. Sprievodkyne si za to vyslúžili osobitné poďakovanie. No a od chlapcov sa dočkali sympatií, dievčence sa im zjavne páčili. Keď sa pri jazierkach Hujerovci začali pýtať na hádzanie mincí, jedna z nich, upozorňujúc na nízky zárobok vraví: ,,Keď tam hodíte 5000 korún, uvidíte aj sprievodkyňu v jazierku.“ Chlapci jednohlasne zvolali, že môže skákať, že sa vyzbierame. Ich nádeje schladila Kaťulka, keď skríkla: ,,Ja sa vám tam hodím aj zadarmo a aj sa vyzlečiem.“ ,,Kata, nestraš turistov, veď si za exkurziu zaplatili,“ zakročil Pištík. A bolo po srande...

Po Važeckej jaskyni sme si program mohli vybrať. Buď Slovenský raj (a silný lejak) alebo Bešeňová (a slniečko). Väčšina si zvolila druhú možnosť.

V jednom z bazénov naplnených termálnou vodou sa odohral aj tento dialóg:

Kaťulka sa sťažuje: ,,Akosi ma bolí rameno.“
Maťko: ,,To si si vymyslela novú disciplínu? Už ťa nebolí koleno, ale rameno?“
Martinko pre svoje nehorázne slová takmer prišiel o Študentskú pečať a Malcao, ktorému Kaťulka až z Unhošťa doviezla.

A aby sme nezabudli. Pištíkovi za jeho odhad stále dlžíme jedno veľké pivo.

Hujerfest 2008 v číslach

2008-08-04T18:50:00.002+02:00

A ešte zopár štatistických údajov:
na tohtoročnom Hujerfeste sa spotrebovalo 8 kíl mäsa na grilovanie, 7,5 kíl mäsa na guláš, 8 pecňov chleba, 20 rožkov, 4 plechy koláčov, 3 bábovky, 3 kilá tresky, 20 kusov kukurice, 3 cukiny, 2 kilá syra, no a vypili sme 68 pív, 4 acidká ostali v hanbe. Nazbierali a načistili sme 5 prepraviek húb, zavarili 27 pohárov čučoriedok a navarili 20 pohárov lekváru.

Dovidenia o rok

2008-08-04T18:33:00.005+02:00

Najdôležitejšou dnešnou úlohou v práci bolo udržať obe oči otvorené. Čo vám budem hovoriť, stálo ma to veľa síl. Ale z času na čas som sa prebrala, keď som si spomenula na tých niekoľko dní v Liptovskej Tepličke a okolí. Na návštevu jaskyne, na ktorú budú istotne s láskou spomínať aj fešné sprievodkyne, na hromadnú návštevu Bešeňovej, večeru v Turničke a Kaťulkin hlad, famóznu La Fantínu, hurónsky smiech na DVD projekcii, usilovné čistenie hríbov, zaváranie čučoriedok, grilovanie, vzácnu návštevu, debatu v kuchyni, Mirku a Maťka v kroji a vskutku hodnotnú tombolu. Zopár dní plných pozitívnej energie a smiechu, ktorý nám minimálne o desať rokov predĺžil život...

Dovidenia o rok, Hujerovci

Pred zletom

2008-07-30T09:37:00.000+02:00

Len v krátkosti vám chcem pripomenúť, že už iba raz sa vyspíme a potom sa všetci spolu stretneme v Liptovskej Tepličke. Poniektorí sa uvidíme už o niečo skôr, nakoľko pán Vladimír, slečna Vierka a ich syn Pavol priletia dnes večer. Uvažovala som, že ich pôjdem vyzdvihnúť na letisko a predvediem svoje vodičské schopnosti, ale v záujme ich vlastnej bezpečnosti a stabilného počtu členov rodiny príde Jurulík (moje šoférske sebavedomie totiž včera utrpelo veľký úder, takmer som zbúrala značky na ceste označujúce prekážku, Jurulík dokonca zisťoval, či som po vzore nemenovanej tety nezavrela oči a na záver mi to skapalo na električkovej trati, našťastie vodič džentlmensky zastavil).
Pre tých, ktorí sa ešte nevydali na cestu, plánuje sa aj vysokohorská túra, takže ak máte záujem, nezabudnite na pohorky a ďalšie potrebné náležitosti, vy ostatní si pribalte plavky.
No a k počasiu toľko, vraj doktor Iľko predpovedá, že v sobotu sa má cez naše územie prehnať dažďová vlna. Neviem, či mu veriť, portál meteo.sk hlási zamračené a dážď na piatok, v sobotu vraj bude v okolí Popradu pekne slnečno a 27 stupňov...Pršiplášte si však pre istotu zoberte. Možno ak ich budeme mať, pršať nebude...

Pokyny

2008-07-12T20:20:00.002+02:00

Po úvodnej krátkej pripomienke vás všetkých oficiálne pozývam na 3. ročník Hujer festu, tentokrát s číslovkou 2008 na konci. Slávnostné otvorenie nás, ako som už bola bývala naznačila, čaká vo štvrtok 31. júla v podvečerných hodinách. Pre tých, ktorí by po tatranskom vzduchu zatúžili o pár dní skôr, dvere do chalúpky majú otvorené, stačí sa Pištíkovi ohlásiť. Tí, ktorí majú záujem o predĺženie pobytu po oficiálnom závere nášho zletu, tento rok to, žiaľ, nepôjde. Chalúpka sa v nedeľu 3. augusta popoludní definitívne uzatvára.

Aj pre tento rok platí, že zahraniční účastníci si nemusia priniesť žiadne spacáky, paplóny, či vankúše. Teda okrem prípadu, že je ich sladký spánok podmienený špeciálnym vankúšikom alebo obliečkou. V takomto prípade nech radšej neriskujú. Bratislavské posádky po porade s Pištíkom privezú, čo bude treba.

Vzhľadom na pripravovaný program (o ktorom sa viac dozviete vo štvrtok večer) si nezabudnite do batožiny pribaliť plavky a tiež turistickú výbavu, vrátane nepremokavej a pevnej obuvi. A pamätajte si, že neexistuje zlé počasie, iba zle oblečený účastník...

Aj tento rok platí, že kto nebude mať tričko a šiltovku, pripravuje ostatným raňajky. Preto si tieto dôležité zvršky pripravte na viditeľné miesto. Neoplatí sa na ne zabudnúť.

Zabudnúť by ste nemali ani na rozcvičkový odev, nakoľko ranné cvičenie sa najmä počas prvého ročníka osvedčilo, no a v pionierskom tábore ste sa všetci naučili aj ten správny rozcvičkový song, škoda by bola ho nevyužiť.

Paletu spoločenských hier ponechávam na individuálne uváženie, predpokladám, že na Activity nezabudnete a keď niekto pribalí aj kocky, Človeče nehnevaj sa, či kvarteto, nebude to na škodu.

Pištíkove pokyny som nateraz vyčerpala, ak pribudnú ďalšie, budem vás včas informovať.

Úspech

2008-07-11T11:16:00.001+02:00

A aby vám bolo jasné, že nejdeme len tak do hocijakej dediny, čerstvá správa vraví o obrovskom úspechu Liptovskej Tepličky aj na medzinárodnom fóre. Ostáva nám iba dúfať, že vstupné na amfík napriek tomu príliš nezdražie:-)

Hujer fest 2008

2008-07-10T23:10:00.005+02:00

Ešte pred tým, ako nás vedúci 3. ročníka Hujer festu v Liptovskej Tepličke oboznámi s oficiálnym programom a konkrétnymi pokynmi, aspoň malé pripomenutie. Folklórne slávnosti Pod Kráľovou hoľou (aj s medzinárodnou účasťou) sa začínajú 2. augusta 2008 (v sobotu) o 13.00 hod živou pozvánkou v uliciach obce. Keďže naše slávnosti budú, ako všetci správne predpokladáte, o čosi dlhšie a čo do kvality programu bohatšie, ich oficiálny štart v Dedine roka 2007 pripadol na 31.7.2008 (štvrtok) podvečer. V mene vedúceho sa na vás všetkých tešíme.

Vyhodnotenie

2008-05-26T17:29:00.004+02:00

Týždeň je (dúfam, že úspešne) za nami, a tak mi neostáva nič iné, ako vyhlásiť výsledky o najkrajšiu pionierku a najkrajšieho pioniera. Priebežné výsledky ste mohli sledovať online v našej diskusii a tu je bodový záver.

Celkový víťaz: Evička s počtom bodov 7 (6 bodov v kategórii najkrajšia pionierka a 1 bod v kategórii najkrajší pionier)

Najkrajší pionier: Vladuško s počtom bodov 6

Najkrajšia pionierka: Evička s počtom bodov 6

Iba tesne v závese ostala Kaťulka, ktorá získala bodov 5. Doplatila zrejme na neskorší čas svojho narodenia.

Dekorácia víťazov s príslušnými poctami prebehne na 3. ročníku Hujer festu v Liptovskej Tepličke.

Súťaž

2008-05-20T20:53:00.004+02:00

Pôvodne som chcela napísať niečo o tom, ako sa mávatká dostali do akcie po druhýkrát (áno, mám na mysli vás všetkých, čo ste stáli pred domom na Karlovarskej a horlivo mávali každému autobusu a autu, čo prešiel okolo. Verte, naši spolucestujúci sa bavili rovnako ako my). Ale nakoniec som sa rozhodla chopiť sa Evičkinho nápadu a vyhlásiť súťaž o najkrajšiu pionierku a najkrajšieho pioniera. Hlasovať môžete od tejto chvíle až do konca tohto týždňa. Aby nebol výber široký, zužujem ho na vek 30 rokov a vyššie. Už teraz som zvedavá, ako to dopadne. A aby sa vám ľahšie hlasovalo, malá pomôcka.

Deň prvý, deň zdobenia

2008-05-13T18:41:00.002+02:00

Aby ste si nemysleli, že iba nemiestne sľubujem, prichádza zopár postrehov z pionierskeho tábora (alebo z miestneho unhošťského blázninca, že áno). Nedá mi nespomenúť cestu našej osádky vedenej šoférom Jurulíkom. Zrejme pod dojmom prehratej hokejovej partie s Fínmi sme stratili azimut. Po krátkom blúdení Boženka zbadala transparent Kostka Unhošť a nám bolo hneď veselšie. Vedeli sme, že náš cieľ sa blíži. Ale ešte pred tým sme skončili v Pticích. Nie, nie v tých, čo si myslíte, ale v reálnych Pticích označených príslušnou tabuľkou. Takže konečne verím, že existujú...
Ale poďme k táboru. Štvrtok sa niesol v prípravnom duchu. Chystali sme výzdobu. Holubice mieru, trikolóra, transparenty, mávatká, nič nemohlo chýbať. A ani nechýbalo. Kaťulka iba neveriacky krútila hlavou po návrate z obchodu. A potom krútila ešte viac, keď si podrobne obzrela kútik syfilitického Vladimíra Iľjiča. Romuško pripravil krásny portrét, Evička ešte krajšie kvety (vraj kedysi naša žabička paktovala s kolotočármi), nechýbala sviečka a ani plaketa. Na nástenke sme si mohli prečítať zákony pionierov, spoznali sme pionierske symboly a začali sa učiť pioniersky sľub. Dozvedeli sme sa tiež o tom, že Vladuško je vedúcim tábora, slečna Vierka má na starosti nástenku, Riško prvú pomoc, Kamilko pitný režim, Jurulík je kultúrny referent (čo si vysvetlil tak, že každé ráno zbieral psie hovienka na záhradke), no a Štefanovej Katke pripadlo bodovanie izieb. Svojej úlohy sa chopila zostra a okrem výzdoby (vďaka nej bol krepový papier správne zarotovaný) hneď vo štvrtok ráno obodovala izby. Chlapci z vikingskej nory dopadli najhoršie. Prečo, to sme pochopili na záver tábora. Ich cieľ bol totiž od začiatku jasný – získať čo najmenej bodov. Akurát, že im to Katka každý deň statočne kazila a privieraním všetkých očí im vždy dáke čestné body udeľovala. Po obede (ktorý udal tón celému táboru, mali sme totiž chili con carne) sme si dali povinný odpočinok. O 16.00 sme mali vyraziť na povinnú prechádzku, ale ako to už býva, odchod sa posunul takmer o hodinu. Prešli sme sa okolo rybníka a netrpezlivo čakali na vedúceho tábora s rodinou. Popri tom sme nacvičovali táborové piesne, veľkým hitom sa stala najmä Sovietska žartovná nasledovaná Piesňou šťastných detí a Pionierskou. Evička si dokonca vykloktala, aby bol celkový dojem silnejší. Myslím, že sme našu najzápadnejšiu posádku privítali so cťou. Mávatká aj piesne boli v akcii po prvýkrát. A nabudúce sa dozviete, kedy boli v permanencii opäť...

Pioniersky tábor v Unhošti

2008-05-11T23:17:00.004+02:00

Pioniersky tábor s poradovým číslom 1 a s podtitulom Majáles máme za sebou. Dúfam, že so mnou budete súhlasiť, keď poviem, že premiéra dopadla na výbornú. Už tradične sme sa výborne zabávali, veľa smiali, dobre papkali, tentokrát so súdružským nádychom. Kým podrobne rozoberieme deň po dni, na navnadenie Vám ponúkam zopár fotozáberov. Pionieri a pionierky, vždy pripravení!

Cez oceán

2008-04-01T09:37:00.000+02:00

Chcela som najprv napísať, že keď si každý deň odložíme do prasiatka 10 korún, tak by sme si mohli na tie Vianoce v Kanade postupne našetriť. Ale potom som sa zamyslela, trošku som aj v mysli rátať začala a zistila som, že za 365 dní by sme v prasiatku našli chabých 4380 korún. A tak sa mi čoraz reálnejšia vidí predstava Vladuška a Pištíka, čo znamená, že celá rodina pod Romčovým dohľadom podstúpi intenzívny plavecký výcvik. Začať s ním môžeme na najbližšom stretnutí v Unhošti. Zatiaľ si dáme suchú prípravu, predsalen, tamojší rybník nepôsobí príliš lákavo. A voda v potoku v Liptovskej Tepličke sa bude svojou teplotou viac podobať reálu. Kamil dostane za úlohu naplánovať trasu a určiť azimut, Pištík bude baliť spolu s Jurulíkom koláče, aby nenavlhli a všetci ostatní nech časujú formu. Zíde sa nám to. Ja som napríklad začala cvičiť. Konkrétne včera som si dala hodinku bodyformingu a o týždeň som odhodlaná pracovať na svojich svaloch opäť. Palinko tiež nezaháľa a na svojich kratučkých lyžiach brázdi svahy v Rakúsku. Dúfam, že sa nám živý vráti a zážitky vtipné opíše. A v Unhošti si s nami vychutná niečo, čo počas života na západe zažiť nemohol - nefalšovaný pioniersky tábor. Dúfam, že sukničky pre naše nežné žienky sa už šijú a pionierske šatky tiež nebudú chýbať. Jurulík by mohol začať pracovať na preukazoch, Vladuško s Pištíkom na športových disciplínach a slečna Vierka na výzdobe nástenky. Ak si to Kaťulka zatiaľ nerozmyslela...
P.S. Jurulík zisťoval u kolegovej manželky, čo pracuje v cestovke ceny leteniek. Mimo Vianoc by vraj prichádzala do úvahy aj dáka množstevná zľava...

Pre MT z Kanady

2008-03-03T11:47:00.002+01:00

Myslím, že pre MT z Kanady (teda Miruškinu tetu z Kanady) nastali krušné chvíle. Na cestu k nej nám totiž od soboty stačí predložiť platný cestovný pas. Žiadne víza, žiadne pozvania. Samozrejme v prípade, ak mierime za turistikou alebo na krátkodobú návštevu. Moji zlatí, hor sa na lacné letenky:-)

Jeden podarený víkend

2008-02-25T14:17:00.002+01:00

Kaťulka ma predbehla, tak si môžete prečítať pár riadkov o uplynulom víkende jej očami (s mojimi maličkými úpravami a dovetkami).

Po dlhšej absenci sme sa rozhodli navštíviť rodný kraj. Lietadlom sme neleteli, lebo sa to finančne neoplatilo, zvýšili pristávacie a štartovacie poplatky. To viete, keď idú tri osoby, tak človek kalkuluje. Stráženie pre psov sme zaistili a hurá na cestu. Začala sa skoro ráno, vlastne už v noci zo štvrtka na piatok. Vstávali sme o štvrtej a vyrážali o tri štvrte na pať. Cesta bola celkom dobrá (aj keď Tomáško u nás vravel, že vždy keď sa prebral, Kaťulka na Kamila kričala, že ide príliš rýchlo), až na to, že sme si spomenuli, že nemame dialničnú známku. Na fiktívnu hranicu sme dorazili v poriadku (Kaťulka údajne ešte v Unhošti Tomáša karhala, že keď nemá občiansky, tak ho cez hranicu nepustia), zháňali sme dialničnú známku, aj keď ja som hovorila, aby sme išli po starej ceste, Kamil opäť presadil svoje, a potom ma presviedčal, že ja som mu nakázala známku kupiť. Nechalo ma to kľudnou, po tabletke proti stresu, kto by sa hádal, no nie?
V Blave bolo nádherne. V piatok sme zašli na návštevu ku Milke a Paľovi do Častej, výlet sa vydaril, Kamil sa síce trochu ovínil, ale ušlo to. Večer sme boli na návšteve u Gabiky a Títího. Už majú dokončené bývanie, tak nám Martinko dovolil byť na návšteve dlhšie, ako dvanásť minút. Bolo tam fantasticky a Kamilko sa tam dorazil (ako hostiteľka podotýkam, že to vôbec nebolo také zlé, s tým dorazením sa, samozrejme). Na druhý deň bola oslava u Eviky, ktorá bola úžasná. Už dávno sa mi tak nenatriasala bránica od smiechu. Jedlo, pitie a všetko bolo fantastické (opäť sme preberali staré známe historky, plánovaný domov dôchodcov, Kaťulka vyhlásila pred všetkými, že s Evičkou ju na izbu v žiadnom prípade nemáme dávať, aj na to mala dáky pádny dôvod, Babula vcelku rozumne poznamenala, aby sme začali vybavovať hypotéku, nech máme z čoho ten penzión postaviť a aj sme oslavovali, spievali a gratulovali, pričom ktosi poznamenal, že tento gratulovací maratón by sme mali dáko zjednodušiť).
Náš výlet sme zakončili v nedeľu u Štefana na raňajkách (už tradičných), ako obvykle s dobrým jedlom. Podával sa aj tataráčik, ktorý naškrabal Jurulík a bol mňam, mňam. Okolo druhej sme sa pobrali k Boženke, kde sme naplnili naše auto až na prasknutie. Viezli sme do Tomaškovej izby klimatizačné zariadenie. Vyrazili sme domov o hodinu neskor, než som plánovala a to sa nám vypomstilo. Na diaľnici pri Malackách nás zastavili pre neprimeranú rýchlosť (namiesto 80 km namerali 138 km), zaplatili sme 2 tisíc korún českých. Cesta lietadlom by nás vyšla lacnejšie! Ale nechalo ma to v kľude, po tabletke proti stresu, kto by sa hádal, no nie?
Doma nás čakali psíkova, ale Ellie nás chudák privítala na troch labkách. Kamarátka, čo ich strážila, bola s nimi na prechádzke a nejaký čokl ju pokúsal. Vystrčil papulu spod bránky a keď išli okolo, tak ju chňapol, až jej ukusol kus mäsa aj s kožou. V pondelok bol Kamil s ňou u doktorky a má štyri štichy. Mali sme šťastie, že jej labku neukusol.
Víkend teda dopadol fantasticky, až na tie prúsery. Ďakujem všetkým za krásne strávený víkend.
Najbližšia akcia sa bude konať u nás v Unhošti, tak Vás všetkých oficiálne pozývam na májový zlet od 8.5. do 11.5.2008. Samozrejme, že kto chce prísť skôr a odísť neskôr, tak môže, dni neobmedzujeme.

A ja ešte dodávam, že toto stretnutie bude mať podtitul Pioniersky tábor 2008. Štefanova Katka nám ukázala, ako správne uviazať uzol na pionierskej šatke (Kaťulka síce neverila, že aj na obyčajnom šále to pôjde, lebo veď pionierska šatka bola trojcípa), menu treba naplánovať, čerešňový kompót a kura s ryžou istotne nebudú chýbať a dúfam, že budú aj dáke táborové hry, nočný pochod, táborák a hodnotenie izieb. Takže hor sa na zháňanie rovnošiat. Aj rozcvičkových...

Oslava

2008-02-14T17:06:00.003+01:00

Z času na čas ma prepadnú výčitky svedomia, že tento náš rodinný blog zanedbávam. Ale ruku na srdce, ani vaše komentáre už nie sú to, čo bývali. V každom prípade mám jednu takú použiteľnú výhovorku. Odsťahovala som sa. Nie síce do Humpolce, ale do Ružinova a tam ešte nemáme namontovaný internet. Máme totiž výborný výhľad na Kamzík a 5 programov slovenských nám úplne stačí. Nepripojenie na internet by som označila za jedinú chybičku spoločného spolužitia, ale naozaj iba kozmetickú. Inak si vlastne nemôžem sťažovať. Títí je veľmi dobrý spolubývajúci. A dúfam, že ja tiež. Tak len, aby nám to vydržalo a do nášho slovníka sa nevkradla Evičkina obľúbená veta, že Kaťulke sedemnásobné nabodnutie na nôž rada dosvedčí.
Inak teda platí to, čo už Mirka spomenula, že 23. 2. 2008 vo veľkom oslavujeme na Trnávke, ja som napríklad mala meniny a budem mať narodeniny, takže očakávam vecné aj kvetinové dary. Adeptov na gratulácie bude viac, ale veď kalendár všetci máte, tak si to sledujte:-) Uvidíme, čo nám Evička nachystá. Boženka by mohla opäť napiecť šišky. Lebo naposledy vyčlenila 6 pre Pištíka, ktorý sa mal pokúsiť nacpať si ich všetky do úst. By si tak rekord osobný urobil. Ale nakoniec sa príliš veľa najedol na obed a na útok na rekord mu neostalo síl. V sobotu sa tak môže pokúsiť o reprízu. Či skôr o reparát. Budem sa opakovať, ale teším sa. Na Pištíkov pokus a na vás ostatných len tak, že bude dobre.

Vianoce 2007

2008-01-09T17:14:00.000+01:00

Ma Boženka práve sfúkla, že som dlho nič nové nenapísala. Po Vianociach ani stopy, rok 2008 v plnom prúde a na Hujerovcoch ani čiaročka...Sa vám teda všetkým ospravedlňujem. Ale to viete, žijem s Títim, do Karlovky iba na skok zbehnem a to ma múza dáko odmieta kopnúť. Títi je moje zlatko, aby ste si nemysleli niečo iné. Akurát počas Vianoc v Unhošti vysvitlo, že je vlastne mimozemšťan a vlastný brat E.T.-ho, vysiela signály do vesmíru a teleportuje sa. Kamil sa ho síce hneď v prvý večer snažil nahovoriť na akrobatické lietanie, ale neuspel. Rozhodne však Kamilko uspel u Romana a mňa, keď nám rozprával o prilbe odstreďujúcej vodu. Vyrobil si ju vlastnými rukami na základe článku v akomsi časopise, ktorý pojednával o lodiach plaviacich sa cez Severný ľadový oceán. Podrobnosti ostali zabudnuté v návale smiechu. Všetkým však vrelo odporúčam požiadať Kamila o opätovné porozprávanie tejto pozoruhodnej historky. A môže pridať aj niečo o tom, ako chcel vyriešiť ventiláciu v dome. Kvôli kocúrovi nakoniec neuspel, ale jeho pokus je dodnes zhmotnený v digitálnom hrnci, ktorý snáď ako jediný svojho druhu našli upratovači v Břenkovej dielni. Opäť z nej zmizli nejaké tie dôležité zbytočnosti využijúc Kamilkovu rozhadzovačnú náladu.
Kaťulka nám prezradila niečo o svojich umeleckých ambíciách. Priznala sa, že už od detstva ju to ťahalo k maľovaniu, pričom jej najobľúbenejším miestom bola stena pod svetlíkom priamo na záchode. Jej prvotiny neboli nijak prevratné, konkrétne išlo o domček. Pozoruhodný však bol charakter použitého náteru. Keďže ide o mimoriadne cenný technologický postup, viac o ňom osobne.
Opäť prišlo aj na známu historku o kreslení do čerstvo namaľovaných okien. Kaťulka prišla s celkom novou teóriou, že vlastne za to celé môže Evička. Tá však preukázala mimoriadne logické myslenie, keď skonštatovala, že iba ťažko mohla ako prvá napísať ,,Kata ešte väčšia".
Vladuško nám všetkým vytkol, že sme televízni maniaci a že sme sa vlastne ani neporozprávali. Snáď sa do najbližších Vianoc naparvíme, ja však sledovanie televízneho prijímača veľmi neľutujem. Až teraz som totiž pochopila, že Tri oriešky pre popolušku je vlastne totálna komédia a Kaťulku mali angažovať namiesto Bartošovej na naspievanie titulnej piesne.
Inak, aby nedošlo k nejakým pochybnostiam, poslúchali sme úplne všetci. Najviac asi Kaťulka, lebo jej romantický manžel ju prekvapil novou telkou a ona bola úplne dojatá. My ostatní sme tiež neobišli skrátka, tak dúfam, že tento trend vydrží ježiškovi aj na budúci rok. Chlapci trošku frflali na T.T.-ho, pretože si vychutnával nášup a zdržiaval presun k stromčeku, ale nakoniec sme sa dočkali. A dočkali sme sa aj pádu stromčeka. Tentokrát nie priamo na Jurulíka, zachytávanie krásnej borovice však bolo vcelku vtipné.
Tak dúfam, že podobne vtipných bude ešte veľa veľa ďalších Vianoc, ale hlavne dúfam, že ich strávime všetci pekne spolu. V láske, zdraví a pokoji. A keď nie úplne osobne, tak aspoň na diaľku, telepaticky.

Vianoce v Unhošti

2007-12-21T10:59:00.000+01:00

,,O týždeň budú vraj Vianoce," pospevuje si moje zlatko v trošku pozmenej podobe melódiu z reklamy istého mobilného operátora. Neviem, či sa Vianoc nevie dočkať, ale jeho pohmkávanie trvá už minimálne tri týždne. Táto predpríprava mu však nie je nič platná, lebo darčeky kupuje na poslednú chvíľu. Dokonca si zobral dovolenku. Predpokladám, že ho opäť niekto z mojich známych stretne v meste so zúfalstvom v tvári, ako blúdi po obchodoch bez jasnej darčekovej vízie. Tá moja už je v podstate uzavretá a naplnená, tak len dobaliť a potom nezabudnúť v skrini. Lebo z Unhošte to rozhodne nemáme na skok. V tomto malebnom kráľovskom mestečku vianocujeme prvýkrát.
Dozvedela som sa, že jedálniček už máme hotový. Pre tých, ktorí ešte váhajú, či sa im Vianoce v Česku oplatia, maličké lákadlo. V sobotu guláš, v nedeľu čínske medailónky, štedrá večera je jasná, to je klasika, utorok zbytky a v stredu arabské kura. Možno sa hecnem a jeden po druhom zavesím recepty na blog o varení. Ešte pred tým asi opíšem moje pekárske peripetie. Lebo hoci som ešte nezačala piecť, už teraz odhadujem, že to bude jedna veľká katastrofa. Krabice mám pripravené asi štyri, tak držte palce, nech ich mám čím naplniť. A keby nie, Božka s Evike to istotne podchytia. Evike dokonca ide spolu s Vladuškom do Unhošte už dnes, asi bude fungovať ako odborný dozor, aby sme mali všetkého dostatok. A zvyšok vyráža v sobotu ráno (ide aj zlatko) s jasným azimutom. Na Barandov a pokiaľ možno, bez použitia skratiek.
Čo dodať. Hoci opäť bez Pištíkovcov (snáď o rok sa pridajú), veľmi sa teším. Na všetkých. Aj keď, neberte to osobne, ale najviac sa teším na ježiška...

O oplodňovaní

2007-11-30T17:02:00.001+01:00

Som sa dnes cestou v električke zamyslela, že vlastne ani nevieme, ako dopadol oplodňovací pokus číslo jeden v Unhošti. Lebo to bol hlavný (a verme, že aj jediný) dôvod, pre ktorý Kaťulka s Kamilkom neprišli. Rozhodli sa počať. Samozrjeme, že nie oni dvaja, malo sa tak stať v prípade ich psieho párika Akkiho a Ellinky. Na Katarínskej oslave sme sa tejto témy niekoľkokrát dotkli a záver bol taký, že manželský pár to mal zrejme tomu psiemu názorne ukázať. Len Riško, starý praktik, podotkol, že Kaťulkine kolená by boli definitívne zlikvidované. Mimochodom, Katarínska oslava bola opäť mimoriadne bohatá na menu. Mali sme syrovo-hroznové jednohubky, predjedlo z hovädzieho jazyka s chrenom, kačaciu polievku, no a samozrejme skvelú pečenú kačicu, kapustu a lokše. A dezerty. Babulka upiekla strúhaný tvarohový koláč a Boženka vanilkové venčeky. Dozvedeli sme sa, že keď chce mať Riško od Evičky pokoj, vyloží ju na strom. Lebo Evička nevie zliezť. Aj keď ona tvrdila, že to je veľká lož. V pionierskom tábore vraj učila deti loziť po stromoch. Neviem, či jej máme veriť. Lebo v tom istom pionierskom tábore tvrdila, že má padnuté vaječníky, a pritom mala v brušku Romanka. V každom prípade nám Evička spolu so svojimi prítomnými súrodencami sľúbila, že strom, z ktorého nevedela zliezť nám názorne ukáže. A spolu s ním aj ďalšie dôležité zákutia Áčky, Béčky a Céčky na Ulici 29. augusta. Poviem vám, už sa na tú návštevu celkom teším. A keby sme sa tak mohli ísť pozrieť aj do ich domovníckeho bytu...

Všade dobre...

2007-11-17T00:10:00.000+01:00

Zatiaľ iba stručne, ako už boli bývali cestovatelia telefonicky a skypovo hlásili, vrátili sa živí a zdraví a plní zážitkov. Lietadlo hodinku meškalo, ale nakoniec sa so všetkými kuframi úspešne naložili k Pištíkovi do auta (ešte raz vďaka za ochotu, Števulík). V Karlovke čakala večera (zatiaľ všetci žijú, takže to yvzerá, že môj kuchársky počin bol úspešný), aj som napiekla (v neďalekej cukrárni), Boženka si zavýskala od radosti v kuchyni, a potom sa začalo vybaľovanie. Neskončilo ani niekoľko hodín po prílete, mám pocit, že v Amerike boli Boženka s Jurkom niekoľko mesiacov:-) Boženka si poctivo písala denník, tak nejaké cestovateľské historky isto skončia na blogu a fotečky pribudnú tiež. Ich projekcia bude už budúci týždeň. Oslavujeme tiež zopár narodenín a zopár (konkrétne štyri) Katarín.
Tak zatiaľ toľko. Ale poviem vám, nie je nad to mať Boženku a Jurulíka doma.

Pár obrázkov...

2007-10-23T23:43:00.000+02:00

...ako taká maličká provokácia. Popri aktuálnom 24 hodinovom daždi a nízkych denných teplotách som si povedala, že vás trošku zahrejem čerstvými obrázkami rodičov z prvej etapy ich výletu. Sú živí, zdraví, opálení a plní zážitkov, fotiek a filmového materiálu. A všetkých vás veľmi pozdravujú. Tak nech sa páči, vstúpte do tepla.

Raňajky

2007-10-22T17:21:00.000+02:00

Úplne som v tom predamerikovom zhone zabudla na naše hodové víkendové posedenie. Aj keď ste už pomaličky asi aj zabudli, že nejaké posedenie bolo. Klasicky sme obedovali o hodinku neskôr, ako bol plán, ale o to viac nám chutilo. Najprv Jurulík ako správny člen radikálneho krídla podcenil počet obedujúcich, a potom si to maťko s Romčom strihli pri donáške stola z Dúbravky rovno cez Stupavu. Aj mňa tento ich postup prekvapil, ale keď prišli s niekoľkými fľašami burčiaku, tak mi bolo ich meškanie celkom jasné. Čo by Pištík neurobil pre našu žabičku Kaťulku, že áno...Sme sa tak všeobecne zhodli, že nám bolo po všetkých stránkach výborne a tak sme (dúfam) založili novú tradíciu Nedeľných raňajok. Boli sme u Pištíka, menu bolo mimoriadne bohaté a úplne fantastické: broskyne plnené dobrotkami, syry, salámy, zeleninka, čerstvé pečivo a samozrejme bábovka z Boženkinej dielne. Sa nám ani odísť nechcelo. Takže ešte raz ďakujeme. Po raňajkách sme sa nepresunuli ďaleko, Babul totiž býva v rovnakom vchode, len o pár poschodí nižšie. Sme obdivovali ich prenajatý bytík. Veru, krásne to tam majú. A na záver sa delegácia Hujerovcov odmiestnila do Ružinova, kde toho v tom čase veľa na obdiv nebolo. 12 minútový limit na návštevu stanovený Krajčírom úplne stačil. Dnes už je toho na pozeranie podstatne viac. Vrátane nefungujúcej umývačky riadu. Takže najbližšie bude aj kávička, sľubujem. No a pevne verím, že budú aj raňajky. Kto sa hlási ako ďalší v poradí?

P. S. Cestovatelia žijú, boli už v Las Vegas, vyhrali v kasíne 26 dolárov, v Phoenixe zhliadli zápas NHL a kochali sa aj Veľkým Kaňonom. A narozdiel od nás si užívajú príjemné teploty okolo 25 stupňov...

Cesta do Ameriky

2007-10-11T17:02:00.001+02:00

Božka s Jurkom odleteli za veľkú mláku. Pred chvíľou mi písali, že už sú v lietadle, čo smeruje do New Yorku. A tak sa pomaličky začínam modliť, aby to na tom druhom konci sveta všetko zvládli. Správne vyplniť tlačivá, očariť úradníka, ktorý rozhodne, či ich pustí, vybrať kufre, nasadnúť na lietadlo do Atlanty a potom do El Pasa. Tam by ich už mali čakať Bernátovci (ako povedal ujo Peťo: ,,stretneme sa na jarmoku v Levoči"), ktorí sa o nich tri týždne budú starať. Hlavný stan rozbalia v Alamogorde. Program majú nabitý, už v sobotu vyrážajú za prvým dobrodružstvom (aj keď v ich podaní je dobrodružstvom už aj táto cesta, si myslím). Vyzbrojila som ich denníkom, dostali za úlohu zapĺňať ho zážitkami každý deň. A tých bude nepochybne dostatok. Lebo v teplúčku Nového Mexika sa ich cesta nekončí, žačiatkom novembra sa presunú do štátu Ohio. V mestečku Campbell budú pár dní u Jurkovho bratranca. Cyril vraj stále rečuje (teda používa východniarsky dialekt), takže Boženka je zachránená. Ale myslím si, že v komunikácii zdedila gény po babičke a dohovorí sa, nikto netuší ako, s kýmkoľvek. Aj s Cyrilovými sestrami a ženou Sárou. No a záver výletu bude patriť New Yorku. Prichýli ich Vladuškov kamarát Felix. V New Yorku má Jurulík jeden základný plán. Navštíviť Manhattan a minútou ticha si uctiť 30. výročie sobáša s Boženkou. Sa takéhoto jubilea dožívajú, kto by to bol povedal, že áno. A 15. novembra sa, dúfam, živí a zdraví vrátia na rodnú hrudu...

Šampióni

2007-10-05T16:23:00.000+02:00

Zajtra sú v Karlovej Vsi hody. Síce týždeň po oficiálnom termíne, ale myslím si, že Hujerovcom to prekážať nebude. Veď sme na tento posun mali aj pádny dôvod. Kaťulka absolvovala so svojimi ratolesťami výstavu psov. A samozrejme, nikoho neprekvapím, keď poviem, že sa vrátili ovenčení cenami. Akkinko je absolútny šampión, no a Ellinka ešte musí dorásť. Skončila druhá. A rovnako druhí boli v súťaži párov. Ale aj tak si myslím, že mali vyhrať. Lebo všetky naše deti sú predsa najkrajšie, že áno...

Záchranca Romuško

2007-09-11T19:26:00.000+02:00

Našu rodinu tuším priťahujú drobné živelné pohromy. Tentokrát nás vystrašila voda. Konkrétne my, čo bývame v Karlovke sme vysmiati, bývame predsa na kopci. Po výdatných dažďoch na tom bola horšie Evička, ktorá s panikou v hlase volala, či nemáme doma vodné čerpadlo, lebo ich vytápa. Čerpadlo sme nemali, našťastie Pištík mal, a tak ho Maťko na Trnávku odtransportoval (lebo Pištík je aj s Katkou na šialene utajenej dovolenke v Bešeňovej). Zastavil sa aj Jurulík. A po návrate do Karlovky nám so slzami v očiach (od smiechu) opisoval, ako Romuško domov ratoval. Predstavte si to aj vy. Romuško kľačí na polienku, na nohách gumáky, ruka obalená v potravinárskej fólii, zrezaná plastová fľaša v ruke a medzi kolenom a polienkom vankúšik, aby ho doska netlačila. Pripomenulo mi to prášenie koberca v Liptovskej Tepličke. Aby mu prach nenalietal do očí, nasadil si vtedy plavecké okuliare. Každopádne Romuško oželel aj rande, len aby ich nevytopilo. Evička tiež behala, čo jej sily stačili. V obrovskom rybárskom ponče s vedrami vylievala vodu do záhrady. Čerpadlo sa nakoniec na Trnávke dlho neohrialo. Krátko po Maťkovom príchode volala Babulka. V Rači bolo v pivnici 10 centimetrov vody...

Cesta z Tepličky

2007-09-11T19:22:00.000+02:00

Cesta z Tepličky bola vlastne úplne typicky Hujerovská. Nekonečné balenie a odchod samozrejme na etapy. Posádka Mercedesu vyrážala ako prvá, krátko po štvrtej. Nabalená do prasknutia (lebo Maťko bol najlepší na svete a vzal nám veci, aby sme ich nemuseli trepať vo vlaku) pozostávala z piatich osôb a Roxyho. Takmer sa osôb viezlo šesť, veľa totiž nechýbalo a natisol by sa k nim Kamilko. Na otázku, kam mieri, s istotou odvetil: ,,K Maťkovi, hodí ma do Popradu, idem na návštevy." V jeho hlase bolo stále cítiť, že je jemne dotknutý Evičkiným rozhodnutím, ktorým rázne zakázala účasť Tomáška na návštevách starých kamarátov. Maťko však ďalšieho pasažiera odmietol, a tak si Kamilko musel počkať. Konkrétne na Pištíka a jeho priestrannú Imku. Najprv si s Jurulíkom výdatne sa spamätávajúcim z dopravnej nehody ako správne radikálne krídlo sadli dozadu, neskôr sa Kamilko po apeloch presunul na sedadlo spolujazdca. Keď sme už kompletní čakali na naštartovanie, zistil Pištík, že nemá čím. Chvíľu hľadal, a keď nevedel kľúče nájsť, uchýlil sa k priateľovi na telefón. Babulka mu veľmi rýchlo ozrejmila situáciu. Pištíkove slová: ,,otáčajte sa!“, ktoré rezignovane vyslovil do telefónu boli znamením, že si presadáme k Riškovi. Teda, Kamilko najprv predostrel plán, že pôjdeme na Riškovom aute Maťkovi naproti (zastihli sme ich pri Štrbe), a potom sa vrátime do Tepličky, presadneme do Imky a Pištík nás zavezie do Popradu, Jurulík však túto akciu zamietol hneď v zárodku tušiac, že vlak by sme asi doháňali niekde vo Vrútkach. Pri opúšťaní dediny v Riškovom aute položil môj strýko smrteľne vážne otázku, na ktorú dodnes spomínam: ,,A prečo vlastne nejdeme so Števkom?“ Riško mu to vrúcne, s láskou a od srdca vysvetlil. Veď si to viete predstaviť. Na stanicu sme každopádne dorazili včas, aj rezervu sme mali. V poslednej chvíli, keď už sme sa s rodinou lúčili, nás zastihol Pištíkov telefonát. ,,Povedzte Rišovi nech niekde kúpi 10 litrov nafty. Maťo má prázdnu nádrž, nedošiel by do Hybe na pumpu,“ zneli pokyny. My sme ich pustili z hlavy krátko potom, ako sme Kamilkovi kládli na srdce, nech sa ponáhľajú. Na stanici v Poprade sme si kúpili minerálku a noviny a spokojne sme vyšli do staničnej haly. Musela som si dvakrát pretrieť oči, či sa mi to iba nezdá. Šťuchla som Jurka z jednej strany, z druhej strany Božku a v tichosti sme sa priblížili k bankomatu. ,,Pán kapitán, čo vy tu robíte?“, položil Jurulík záludnú otázku. Kamilko sa iba sladko usmial a obšírne začal vysvetľovať, že vlastne vyberá peniaze, lebo žiadne nemá. Jurko s Božkou ho rýchlo zastavili, vysvitlo totiž, že Riško nášho letca trpezlivo čaká. Aj sa dočkal, po ceste ešte vyzdvihol už pripravenú naftu a Kamilka vysadil v ústrety novým dobrodružstvám. Mimochodom, ráno o štvrtej musel byť na letisku. A verte, či nie, aj tam bol. Spolu s Tomáškom šťastne doleteli za Kaťalukou, dokonca tuším aj s nejakými čučoriedkami.

O tom, ako sme si v Tepličke užívali

2007-08-31T20:54:00.000+02:00

Asi ste si v duchu povedali, že ,,No konečne!“ Máte svätú pravdu, takže s veľkým ospravedlnením pár riadkov o tom, ako sme sa mali na Hujer feste, tentokrát s koncovkou 2007. Jedným slovom možno skonštatovať, že výborne. Aj keď minimálne posádke so šoférom Jurulíkom spočiatku do smiechu veľmi nebolo. Pre tých, ktorí ešte neviete (aj keď viete asi všetci), na 57 kilometri, kúsok pred Žarnovicou sa s nami stretlo Porsche Cayenne. Ujo s prehadzovačkou a s piatimi nulami na ŠPZ-ke síce tvrdil, že nič necítil a že síce videl dym, ale ani nevie, z čoho si myslel, že bol, každopádne naše auto bolo nepojazdné, a tak nás do Tepličky musel dopraviť Maťko na svojom krásnom novom starom Mercedese. Boženka bola počas cesty zjavne stále v šoku. Jedine tak sa dá vysvetliť jej iniciatíva na pumpe v Hybe, kde nám (teda sebe, Mirke a mne) kúpila frťana.
Do Tepličky sme nakoniec dorazili všetci, živí a zdraví. Privítalo nás torzo rodiny (Katka, Babulka a Barborka, ktorú sme si adoptovali a psie duo Roxy a Lejdy), keďže zvyšok odvážlivcov sa vybral na Kráľovu hoľu. Boženka nás všetkých šokovala po druhý krát, keď bez prípitku šupla do seba ďalšieho frťana a štrngala si prázdnym pohárikom. Šokoval nás aj Kamilko, ktorý vo svojom dôchodcovskom veku dosiahol vrchol. Evička s Riškom ho nedosiahli, ostali tesne pod ním. Pod vrcholom. Kráľovej hole, samozrejme. Kamilko potom plný energie o pol ôsmej večer dostal skvelý nápad a rozhodol sa, že sa pôjde osprchovať k Alojzovi. Našťastie Alojz už spal, a tak sa neopakoval scenár z nedávnej minulosti, keď sa Kamilkova sprcha skončila o druhej v noci s pomerne značným množstvom spotrebovaného alkoholu.
Sobota sa niesla v znamení návštevy jaskyne, tentokrát výlučne Hujerovcov do 30 rokov. Bolo nás presne osem, aj keď Evička s Boženkou sa všemožne snažili zamaskovať svoj skutočný vek a vtesnať sa do auta. Nakoniec si museli vystačiť s nakupovaním v Liptovskej Tepličke, čo samozrejme v ich prípade nemožno chápať ako trest, že áno...
Belianska jaskyňa bola úžasná. Predchádzal jej mierny šprintík do kopca, aby sme stihli prehliadku. A to sme ešte netušili, že nás čaká ďalších 860 schodov a výškový rozdiel 125 metrov. Ale stálo to za to. Myslím, že o zábavu mali postarané aj ďalší návštevníci pri pohľade na 8 rovnakých šiltoviek a občasné pokriky ,,Hujerovci, kde ste?“. Bavili by sa zrejme ešte viac, ak by sme v hudobnej sieni za dokonalej akustiky spustili rodinnú hymnu, ale nebojte sa, nespievali sme.
Domov sme sa vrátili hladní ako psi. Nič nám to nebolo platné, Pištík zavelil, že čakáme na návštevu. A nebola to veru obyčajná návšteva. Dúfam, že sa Babulka nenahnevá, ale poctili nás svojou prítomnosťou jej potenciálni svokrovci. Ich príchodu predchádzal jemný šok, keďže Babul, veselo šoférujúca, sa až od svojho drahého dozvedela, že jeho rodičia sú už na ceste. Keď dorazili, Kamil ich hneď otestoval otázkou, či vedia, odkiaľ je on Slovák. Nevedeli, samozrejme, Ostravu by asi nikto neuhádol. No a potom, za sprievodu Babulkiných vydesených očí, sme si zaspievali rodinnú hymnu. Kamil najprv vysvetlil pôvod piesne, následne udal tón a Marekov otec spieval s nami. Tak sa mi zdá, že sa mu ani odísť nechcelo. Každopádne dúfam, že Marekových rodičov ešte niekedy uvidíme, minimálne na repete fantastického guláša by mohli prísť.
Večer nás čakal kultúrny program na amfiteátri. Áno, chystali sme sa dve hodiny, asi sto krát sa niekto vrátil a Kamilko nakoniec aj tak nenašiel Hujer čapicu. A časť kolektívu sa nakoniec musela vrátiť zaplatiť čučoriedky. Aby sme mali na choré brušká. Do tomboly sme mali iba zopár lístkov a asi máme kompletne všetci neskutočné šťastie v lásky, lebo ani len tie otruby sme nevyhrali. Ale aspoň sme si zatancovali so Zlatými husľami. Kamilko bol úplne dokonalý folklorista a so Štefanovou Katkou vytvorili harmonický a zohratý pár.
No a potom sme do pol štvrtej do rána hrali Activity. Úplne sme tejto hre prepadli. Teda Evička, Mirka, Babul, Romanko, Marek, Tomáško a ja. Kreslili sme, vysvetľovali a ukazovali o sto šesť. A hlavne sme sa rehotali ako blázniví. Keď Marek ukazoval čmeliaka alebo keď Mirka hádala jablko. Osobne si myslím, že veľký potenciál v sebe skrýva Kaťulka (Evička s Boženkou už ten svoj objavili), tak dúfam, že pri najbližšej príležitosti nás nesklame.
No a nikto nevie kedy, ale švagrovia a švagriné si vytvorili svoju frakciu, takzvané Radikálne krídlo. Zatiaľ nám nie je jasné, čo to znamená, ale jasné je to, že existujú. Iba Riško sa snaží vytvoriť dojem, že je sám za seba, ale nič mu to nie je platné. Stal sa pevnou súčasťou tohto zoskupenia. Tak som zvedavá, čoho sa od nich dočkáme. Lebo Kamilko ho už teraz záškodnícky narúša...
Teraz by mal nasledovať príbeh o tom, ako sme cestovali domov, ale ten si zaslúži vlastný post (nie, nebojte sa, nehavarovali sme). V každom prípade sa už teraz teším na Hujer fest s koncovkou 2008. Akurát dúfam, že bude o niečo teplejšie. Potom Kamilko možno konečne názorne ukáže vykonávanie potreby v lese. Zatiaľ sme mali iba teoretickú prípravu. Áno, ani tento rok nechýbala táto populárna historka...

Vodičské oprávnenie

2007-08-22T21:07:00.000+02:00

Tak som sa ako posledná z plnoletých členov našej rodiny dopracovala k vodičskému oprávneniu. Nemám ho síce ešte fyzicky v rukách, ale pán príslušník ma vraj ešte dnes nahodil do počítača, takže v piatok si môžem ísť zažiadať. Čo vám budem hovoriť, šťastná som ako blcha. Že už to mám za sebou. Lebo robiť si autoškolu od marca, to je trošku o nervy. Nie, nie som úplne neschopná, len nadomnou stáli zlé hviezdy. Ani neviem prečo, ale k jazdám sme sa dostali až v júni, tuším nemali dosť inštruktorov (jedného dokonca museli vyhodiť kvôli alkoholu), a potom voľné termíny. Každopádne na nudu na sedadle spolujazdca si sťažovať nemôžem, zajazdila som si s piatimi inštruktormi a jednou inštruktorkou, čo je na 17 jázd celkom slušný výkon. Pri jednom mi to sedem krát skapalo a keď som štartovala už naštartovaný motor, buchol ma po ruke. Ďalšia inštruktorka pravidelne používala najrôznejšie vulgarizmy, z času na čas trúbila na okolitých šoférov a pri poslednej jazde dokonca na križovatke na jednu vodičku s krikom ,,kráva nebeská, kde ste si robili vodičák,“ vybehla. Dostala ma vetou, že všetci chlapi majú pocit, že mamičke zo šušky s volantom v ruke vyliezli. A tiež, že ľudia chodia s tými deťmi cez cestu, ako keby ich v Tescu kupovali. Od ďalšieho chlapíka som sa dozvedela, že rozbieha podnikanie a študuje detoxikačnú medicínu podľa Jonáša a že keď ma bolí koleno, tak v skutočnosti to môžu byť obličky. Pridal k tomu aj smutný príbeh o tom, ako ho žena vysťahovala z bytu, aj keď iba prednedávnom si ho chcela vziať v kostole. Tí zvyšní traja boli vcelku obyčajní, akurát ten jeden vlastne takmer nerozprával a ďalší občas na jazdu brával svojho psa (aj keď ja som to šťastie nemala). Na konci kurzu sme síce všetci dostali poukážku na 500 korunovú zľavu pre inú osobu, ale myslím si, že skončí v koši. Ako povedal spoluabsolvent, veď by mi ten dotyčný hlavu rozbil. Aj keď, záverečné skúšky, najmä slalom medzi kužele a parkovanie by asi bez inštruktorovej pomoci tragicky skončili...Takže, hurá na cesty.

P. S. sľubujem, že bude aj o Hujer feste. Pre tých, ktorí chýbali však už teraz vravím, že majú čo ľutovať:-)

Hujer fest 2007

2007-07-14T21:26:00.000+02:00

Jurulík mi už niekoľko dní sľubuje, že napíše vtipný článoček o tom, ako boli v Liptovskej Tepličke vodu do chalupy ťahať. Neľakajte sa, nenosili ju vo vedrách z potoka. Privádzali ju tam vo vodovodnom potrubí. Na pomoc priletel aj Břenek z Unhoště, akurát batožinu si doma zabudol, a tak mu narýchlo odevy Boženka chystala. No a Kaťulka sa už teraz môže tešiť na prílev počernejších spoluobčanov do ich kráľovského mestečka, pretože jej manžel im vysvetlil, že Unhošť sa vzmáha, panuje tam čulý stavebný ruch a prísť za prácou sa naozaj oplatí. Akurát ubytovanie im čuduj sa svete neponúkol, vraj to by sa jeho maželka asi hnevala (aj keď nezabudol dodať, že vrch už má pekne spravený a miesto by sa tam pre nich určite našlo). Dúfam, že Jurulík o tejto výprave prezradí viac. Ja vám zatiaľ prezradím jeden dôležitý termín. 4. augusta sa v Liptovskej Tepličke začína 12. ročník folklórneho festivalu Pod Kráľovou hoľou. A preto vyžehlite tričká, oprášte šiltovky, vypíšte dovolenkové lístky. V rovnakom termíne štartuje aj 2. ročník Hujer festu. Tentokrát s číslicami 2007. Verme, že bude teplejšie a že dáme nielen amfiteátrovú, ale aj nejakú tú hubársko-turistickú atrakciu.

Pohroma

2007-06-22T08:34:00.000+02:00

Agentúrna správa

Bratislavou sa včera večer prehnala búrka sprevádzaná silnou víchricou. Hasiči mali počas noci vyše 70 výjazdov k vyvaleným plotom, odtrhnutým strechám a vyvráteným stromom, ktoré popadali na komunikácie. Napriek mimoriadnemu úsiliu ani ráno ešte neboli so všetkými odpratávacími prácami hotoví. Našťastie sa všetky mimoriadne udalosti zaobišli bez zranení ľudí. Na Dolnozemskej ceste v Petržalke v Ovsišti padol strom na autobus. Na Prístavnom moste sa prevrátil kamión, pre ktorý museli odkloniť dopravu smerom na most Apollo. Pred 19. hodinou sa na diaľničnom obchvate vytvárali rozsiahle zápchy, dopravu riadili policajti. Na Vajnorskej ulici sa zrútila časť nadstavby na budove. Na ceste medzi Bratislavou a Devínom boli na viacerých miestach popadané konáre, blokujúce premávku.
Na viacerých miestach v hlavnom meste popadali stromy a pretrhlo sa trolejové vedenie. Nefungovala svetelná signalizácia. V pohotovosti boli zložky polície, Hasičského a záchranného zboru, ako aj Dopravný podnik mesta Bratislavy. Trolejbusy podľa informácií, dispečingu Dopravného podniku Bratislavy stáli vyše hodinu na Palisádach, na Mudroňovej, Búdkovej a Hroboňovej ulici. Na Žilinskej ulici spadol na trolejové vedenie kábel, takže trolejbusy tu zhruba 60 minút nepremávali. V dôsledku silnej víchrice skončilo jedno auto v okolí Námestia hraničiarov v bratislavskej Petržalke v Chorvátskom ramene. Nehoda sa zaobišla bez zranení, škoda sa odhaduje na 300-tisíc korún.

Nuž a jeden z tých výjazdov smeroval aj do Ružinova na Rezedovu ulicu. Vyvrátený strom totiž z niekoľkometrovej výšky dopadol na čerstvý promočný darček nášho Martinka. Stačilo niekoľko sekúnd a Medulienka bola úplne zničená. Keď mi Babul poslala túto fotku, tak som sa normálne rozplakala. Viem, pôsobí to smiešne, ale predsa len, je to viac ako len auto. Iba pár hodín pred pohromou na slávnostnom obede nám Maťo s láskou rozprával, ako skončil na zjazde veteránov siedmy a že keby sa hodnotilo auto spolu s majiteľom, tak by určite poskočil o pár priečok vyššie. Stále na ňom niečo opravoval, majstroval, leštil karosériu, nech je dojem dokonalý. Jurulík zvykol hovoriť, že motor toho auta, to je šepot lístia. Tak dúfam, že ešte sa na ňom ešte niekedy povozíme (ako vtedy, keď sme sa doň natlačili šiesti a išli do kina na Nema).

Sršeň

2007-06-11T23:55:00.000+02:00

Zbožňujem oslavy akéhokoľvek druhu. Viem, väčšina normálnej populácie ich neznáša alebo k nim má minimálne rezervovaný prístup, ale ja som ich veľký fanda. Aj napriek pomerne vulgárnej rodinnej hymne, ktorú moji milovaní príbuzní zvyknú spievať. Aj napriek rečiam o nedostatku finančných prostriedkov na zaplatenie účtu a ponúk na jedinečné umývanie riadu v miestnej reštaurácii. A tiež napriek trom dámam (jedna z nich je moja vlastná matka), ktoré sa natriasajú v rytme mega úspešného songu My žabičky pred zrakmi jemne šokovaných hostí...Takže sa už mimoriadne teším na okamih, keď si diplom preberie náš úžasný, no najmä zlý šušeň. Nie šušeň, ale šušeň predsa, pre tých, ktorí by ste nevedeli, že sršeň z včielky Maji bol Martinkovým idolom niekoľko mesiacov. A ešte posledný jednorožec a potom aj Tramp tej Lejdy (bože, aké romantické a vlastne aj osudové, keďže blonďavá Lejdy sa na Maťka prilepila, aj keď zatiaľ iba v podobe psa)...Krásny chlapec nám z toho špunta vyrástol. A ešte je aj múdry. Len dúfam, že sa už o neho nikdy nebudeme musieť báť...

Martinko, veľmi sa teším a gratulujem...

Obchodná akadémia – pomaturitné denné štúdium,
poskytujúce vyššie odborné vzdelanie v Bratislave

Martin HORÁNSKY

Dovoľujem si Vám oznámiť, že po úspešnom ukončení štúdia
na Obchodnej akadémií – vyššieho pomaturitného štúdia
v Bratislave, bude dňa 21.6.2007 o 10.00 hod. v Dome športu
na Junáckej ul. v Bratislave, slávnostne promovaný na

diplomovaného špecialistu.